referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Sobota, 18. septembra 2021
Frantisek Gellner: Národy a nacionalizmus
Dátum pridania: 31.05.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bubak
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 453
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Národy a nacionalizmus - František Gellner

Predmoderné spoločnosti, ktoré ovládali poľnohospodárstvo a boli gramotné, Gellner ich nazýval Agrária, boli ekonomicky statické a vnútorne kultúrne rôznorodé, v porovnaní s ich priemyselnými nástupcami. Kultúrne rozdiely prichádzali často ruka v ruke s ekonomickou špecializáciou. Ľudia dedili špecializáciu po rodine, z pokolenia na pokolenie. Gellner tvrdí, že ekonomická zmena vyžaduje kultúrnu homogénnosť, a štátny aparát je to, čo tejto homogenity dosahuje. Táto snaha o dosiahnutie kultúrnej homogenity vytvára nacionalizmus. Pretože industriálne spoločnosti neustále prinášajú a aplikujú do praxe technické a organizačné inovácie, kontinuálne menia spôsob využívania svojich zdrojov, hlavne ľudskych zdrojov. Ich pracovné štruktúry sa menia veľmi rýchlo a znateľne, často aj počas jednej generácie teda nikto nemôže očakávať, že bude pokračovať v rodinnej profesii. V Agrárii mohli byť noví pracovníci vyškolení rodinou alebo profesným spolkom, tým pádom sa rôzne časti spoločnosti nedostali do bližšieho styku. Nič také nie je možné v industrializovanej spoločnosti, školenie musí byť omnoho komplexnejšie a prijímané celou ekonomicky aktívnou častou obyvateľstva. Takýto druh zaškolovania je možné vykonávat iba s pomocou štátu. Učitelia, ktorí vykonávajú zaškolovanie, musia byť taktiež zaškolení v tejto vyššej kultúre, čo nakoniec eskaluje do stavu, keď kultúra začne potrebovať celý univerzitný systém, aby mohla byť sebestačná. Štát sa stáva ochrancom tejto vyššej kultúry. Existovať bez takejto vyššej ustálenej kultúry, vlastnej iba istej časti ľudi je ako byť odrezaný od všetkych nádeji v slušný život. Mať cudziu idiomu, znamená byť pod tlakom neustáleho ponižovania, byť v postaveni cudzinca, vydedenca, neustále praktikovať niečo čo je človeku cudzie, a takým spôsobom o ktorom človek vie, že by sa dal praktikovať ináč a možno aj lepšie. Teda zanietenie, ktoré môžeme nájsť za nacionalizmom neprichádza z nejakého vrodeného pocitu prináleženia ku svojemu kmeňu, ale z viery v lepší, prijateľnejší život, alebo zo strachu pred neznesiteľným životom. Pokiaľ je jedinec nútený konfrontovať svoje presvedčenie aby dosiahol úspechu má dve možnosti, buď si bude stáť na svojom alebo sa bude pozerať ako sa jeho deti asimilujú do väčšinovej spoločnosti. Teda buď dajú do pozornosti svoje vlastné presvedčenie/idiómu, čo sa nazýva úspešný nacionalizmus, alebo ich presvedčenie splynie z davom.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.