Hurbana volali po vydávaní slovenských politických novín, ale aj moravskí Slováci. Je isté, že k oživeniu Štúrových politických novín by boli pristúpili hneď po revolúcii, keby boli mali na to vhodné podmienky. Skúsenosti s cisárskou Viedňou ich však presvedčili, že v stave „obleženia“ a kontrarevolučného teroru generála Haynaua ťažko sa dožijú ich povolenia. No ani mesiace neistoty a sklamania nemohli udusiť túžbu vodcov slovenského pohybu po vlastnej tribúne, po politických novinách. Predbežne však chceli zachovať svoje prípravy v tajnosti. preto J. M. Hurban na počiatku januára 1850 nemilo dotknutý, písal Danielovi Slobodovi: „Ale ký kuvík to už zas vykuvíkoval, že aj so Štúrom mienim vydávať noviny? To my máme v úmysle, aj to vyvedieme, ale kto už môže vedieť, keď my sme s tým mlčali?...Uvidíme, ako sa veci ustroja, lebo teraz by to ešte nebolo možno. My chceme dač dokonalého zaviesť“. Štúrovci napred starostlivo skúmali, s akým ohlasom by sa stretla ich žiadosť vo vládnych kruhoch. Chceli pre svoje podujatie získať čo najväčšiu podporu. Navonok zachovávali mlčanie a len svojim bližším priateľom sa zdôverovali so svojimi plánmi. Vopred sa osvedčovali, že v budúcich novinách sa chcú prísne izolovať od Staroslovákov, ktorí všetko robia „proti prvotným naším radám a proti našej vôli“. Ich blízki i vzdialenejší stúpenci nielenže odobrovali tieto snahy, ale ich aj sami súrili, aby si čo najskôr podali žiadosť na politické noviny. Po predbežných prípravách mohol konečne Ľ. Štúr 6. júna 1850 oznámiť Michalovi Chrástkovi, že od Nového roku začne s Hurbanom v Trnave „politické noviny slovenské vo značnej velikosti vydávať“, no súčasne ho prosil o diskrétnosť, aby sa táto správa ďalej nerozširovala. Kauciu na tieto noviny mal zložiť Intibus. Konečne 29. augusta 1850, keď už na Štúra „zo všetkých strán dorážali“, podal žiadosť o vydávanie Slovenských národných novín. Žiadosť bola pôvodne koncipovaná v mene Ľudovíta Štúra a J. M. Hurbana v nemčine a adresovaná na generála Haynaua. Neskôr bolo Hurbanove meno vytreté a pôvodný adresát nahradený Vojenským veliteľstvom. V akej forme bola Štúrova žiadosť odoslaná – nevedno. V žiadosti sa Štúr odvolával na zásluhy v revolúcii a tvrdil, že vo svojich predrevolučných politických novinách vždy vyzýval „do bola za posvätný trón a jednotu monarchie“, čo sľubuje aj v budúcnosti uskutočňovať. Aj v tejto žiadosti uisťuje, že pomocou novín bude „dvíhať slovenský národ a bude sa snažiť povzniesť ho na taký stupeň, aby sa stal účastný na všetkých dobrodeniach, ktoré sú iným šťastnejším národom monarchie udelené.