K tomuto kroku ho viedla predchádzajúca pokroková novinárska činnosť, sám o tom v žiadosti píše: „Zapodievajúc sa od veľa rokov blahom svojho dosiaľ zanedbávaného národa a vzdelávajúc sa tiež najmä pred vypuknutím povstania ako redaktor v Bratislave vydávaných politických novín“ – chce aj naďalej v tejto osožnej práci pokračovať. Z priloženého programu vidieť, že Štúr v nádejných novinách chcel „zachovávať dobrodenie odkrojovanej ústavy zo 4. marca 1848“ a obhajovať vládnu politiku. Pritom však, čo Štúr veľmi zdôrazňoval, chcel brániť slovenský národ proti jeho vonkajším a vnútorným nepriateľom a dvíhať ho „v intelektuálnom a materiálnom smere“. Noviny sa mali deliť na tri hlavné rubriky: úvodník správa z domova a zo zahraničia fejtón Mali vychádzať v Trnave tri razy do týždňa vo veľkosti fólia. Žiadosť sa podľa všetkého nestretla s úspechom. Od takého reakcionára, akým bol generál Haynau, nemohli nič priaznivého očakávať ani Ľ. Štúr, ani J. M. Hurban – známi svojím protirakúskym a protifeudálnym postojom počas revolúcie i po nej. Keď tieto nádeje stroskotali, Ľ. Štúr obetavo podporoval jediný tlačový orgán stúpencov spisovnej slovenčiny – Hurbanovu literárnu revue Slovenské pohľady. Písal do nich príspevky, získaval Hurbanovi pre revue dopisovateľov a spolupracovníkov a jeho časopis aj horlivo rozširoval. O význame časopisu pre slovenskú spoločnosť sa takto vyjadril: „Pohľady slovenské napomáhajte prácami a rozširujte; je to teraz jediné naše slovo v tejto tichosti mrzútej“ – slovenské pohľady však nemohli úplne nahradiť slovenské politické noviny a preto ešte roku 1851 Štúrovi dochádzali listy so žiadosťou, aby sa znovu a znovu pokúšal o ich založenie. Štúr bol vyhraneným nepriateľom vládnucej triedy reakčného habsburského mocnárstva a jeho typickej nespravodlivej štátnej správy – bachovského absolutizmu. Sám považoval Rakúsko za žalár národov. Písal o tom aj vo svojom poslednom nedokončenom diele slovanstvo a svet budúcnosti: „Na aké základy oprel by sa život slovanský, keby sa zveril Austrii, a čo by ho mohlo očakávať, to je zrejmé každému, kto len môže a chce vidieť. Taký základ strúchnatený azhnitý...Austria natrvalo utratila zmysel svojho jestvovania...“.