Masové demonštrácie podporilo i vojsko, čo pre monarchiu znamenalo stratu jej mocenskej zložky, a naopak posilnenie jej najradikálnejších odporcov. Štrajkujúci robotníci, demonštranti a vojaci žiadajú zvrhnutie cára, ukončenie vojny a novú vládu. Ešte v ten istý deň ustanovili petrohradskí robotníci Soviet robotníckych zástupcov. Jeho predsedom sa stal vodca sociálnodemokratickej frakcie v dume Čcheidze a podpredsedom Kerenský a Skobelev. V Tauridskom paláci sa zišiel Výbor petrohradského sovietu spolu so zástupcami všetkých petrohradských sovietov. Asi 250 delegátov vítalo i zástupcov niektorých vojenských jednotiek, ktoré sa pridali k revolúcii. Ich politické angažovanie sa znamenalo zmenu názvu sovietov na Soviet robotníckych a vojenských zástupcov. Soviety sa stávajú voleným orgánom revolučných más. Na jeho čele stojí výkonný výbor. Medzitým vojaci a demonštranti obsadili vládne budovy, no cieľom ich nátlakovej akcie bola zmena politického režimu a ten bolo možné uskutočniť len v Štátnej dume. Ruská duma bola naklonená vláde, ale pod vplyvom februárových udalostí a situácii na fronte značná časť jej poslancov žiadala zvrhnutie cára. Duma zakladá výbor na obnovu poriadku a menuje novú vládu. 1.1 Vznik Dočasnej vlády


Počas týchto udalostí sa cár zdržiava na severnom fronte. Je vrchným veliteľom ozbrojených síl, no zúfalosť vojakov neberie na vedomie, ani to, aby odstúpil. Po nedôvere ktorú mu vyjadrili i velitelia 5. frontov , cár nakoniec v snahe zachrániť monarchiu prenechá trón bratovi Michailovi , no i ten ju odmietne. To je definitívni koniec vlády Romanovovcov i monarchie ako takej v Rusku. Moc v krajine preberá nová občiansko – liberálna vláda s demokratickým programom, ktorá je menovaná výborom dumy a výkonným výborom sovietov. Jej predsedom sa stáva knieža G. Ľvov, ministrom zahraničných vecí P. Miljukov. Vláda sľubuje slobodu a demokraciu. K popredným členom novej vlády patrí i minister spravodlivosti a podpredseda sovietov A. Kerenský, ktorý zastupoval ako jediný socialista vo vláde predovšetkým záujmy roľníkov. V revolučnom Rusku sa takto vytvorili dva mocensko – politické orgány. Dočasná vláda menševikov a sociálnych revolucionárov – esserov na čele s Kerenským a Soviet robotníkov a vojakov, ktoré viedli boľševici na čele s Leninom a Trockým. Na odporúčanie politikov a veliteľa armády generála Ruzského odvolal cár príkazy na potlačenie revolúcie. Moc cára strácala každým dňom podporu, o odstúpenie ho žiadal dokonca i šéf generálneho štábu M. V. Aleksejev. Kladne sa vyjadrili všetci velitelia armád. Cárska telesná garda sa odovzdala dume, cárski ministri boli zatknutí.