Ustanovený bol tiež vojenský revolučný výbor, v ktorom boli rovnako zastúpení boľevici, esseri ako i zástupcovia vojakov. K jeho ďalším členom patril Trockij, Dzeržinskij, Laševič, Nevskij, Antonov a ďalší. Výbor vypracoval plán obsadenia Zimného paláca a zatknutia členov Dočasnej vlády. Pokiaľ by vláda kládla odpor, boli pripravené delá z krížnika Aurora a Petropavlovskej pevnosti. Situácia sa dramatizovala no vláda a predparlament stále hľadali mierové a pokojné riešenie krízy, spoliehajúc sa pritom na dostatočnú podporu petrohradských plukov, kozáckych vojsk, junkerov a ženského pluku. Kerenskij však netušil aké ťažkosti ho pri zabezpečení takejto podpory čakajú. Jeho vládny rozkaz na mobilizáciu donských plukov sa stretol u kozákov s podmieneným súhlasom. Kozáci predložili tieto podmienky :
1. Pluky budú posilnené dostatočným počtom guľometov,
2. Setniny, ktoré boli umiestnené v továrňach, musia byť odvolané, aby neboli od svojich plukov
odrezané, alebo na mieste popravené,
3. Každý pluk musí byť doplnený obrnenými autami,
4. Je potrebné, aby jazdné puky doprevádzala pechota.



Kerenskij sľúbil podmienky splniť a predparlament medzitým vyslal dve setniny 14. pluku a guľometný oddiel na obranu Zimného paláca. Kerenskij svoj sľub nesplnil a tak sa kozáci spolu s 14. plukom odobrali späť do kasární. V tom čase sa na stranu boľševikov pridal i Pavlovský pluk a tak ostalo len otázkou času kedy sa vzbúrenci vzmôžu na ozbrojený útok. Na obranu demokracie boli k dispozícii už len junkerské školy 19 a ženský prápor, čo bolo vzhľadom na situáciu veľmi málo. 24.10.1917( podľa vtedy platného ruského kalendára) obsadili červené gardy, vojaci a námorníci pod vedením vojenského revolučného výboru, predstavovaného a organizovaného boľševikmi strategické a kľúčové strediská mesta. V noci z 25. – 26. októbra ( 7.– 8. novembra) prepadli boľševici sídlo vlády - Zimný palác a uväznili 13 ministrov. Iba jeden granát z krížnika Aurora narušil inak ľahký a pokojný priebeh celého prevratu. Na protest proti práve uskutočnenému boľševickému puču opustili menševici a sociálny revolucionári II. všeruský zjazd sovietov, ktorý sa konal v paláci Smolnom. Ostatní účastníci zjazdu zvolili 26. októbra novú vládu - Radu ľudových komisárov a schválili dva dekréty – dekrét o pôde a dekrét o miery. V prvej sovietskej vláde, ktorej predsedom bol Lenin zastávali významné posty okrem iných i A. I. Rykov ako ľudový komisár vnútra, I.I. Skorcov ( Stepanov ) – ľudový komisár financií, L.D. Trockij – ľudový komisár zahraničia a J. V.