Útok proti Petrohradu, kde stála niekoľko tisícová armáda vojakov podporujúca soviet a masa revolučne naladených robotníkov nemohla skončiť inak ako neúspechom. K vojenskému stretu napokon došlo, ale bolo to skôr také „ dohadovanie podmienok“ , ako ozajstný zúrivý boj. No ani počiatočné úspechy Krasovej ofenzívy, najmä po obsadení Cárskeho Sela , nedošlo v armáde k zlepšeniu morálky a k väčšiemu nasadeniu do bojových akcií. Dosť biedne postavenie kozákov ešte vystupňovalo neodborné a nedôveryhodné vystupovanie Kerenského, ktorý jasne dokázal že sa na túto funkciu v týchto časoch vôbec nehodí. Objavili sa návrhy na jeho odstránenie, no Krasnov takéto riešenie odmietol. Boľševici zmobilizovali na obranu Petrohradu a svojej revolúcie všetky vojenské útvary. 29 októbra zasadal Vojenský revolučný výbor ktorý rozdelil veliteľské funkcie, pričom veliteľom frontu sa stal plukovník Muravjov. Krasnova pozícia sa mohla oprieť o asi 1000 kozá kov, jeden obrnený vlak a jednu batériu poľných diel. Posledná konfrontácia síl sa odohrala na Pulkovských výšinách. Tu sa kozáci stretli s nepríjemným prekvapením, keď sa v plnom bojovom nasadení stretli s nemeckou pechotou a delostrelectvom, ktoré pomáhalo postupujúcim červenoarmejcom a Izmajlovskému pluku. Tieto, ale i iné okolnosti prinútili Krasovu armádu uzavrieť s boľševikmi prímerie. 3.2 Začiatok i koniec Ústavodarného zhromaždenia


Po tomto prímerí sa III. jazdecký zbor sústredil v Gatčine a čakal na transport svojich jednotiek. O ich ďalšom osude malo rozhodnúť rokovanie medzi Krasnovom a boľševikmi. Nakoniec boli kozáci transportovaní do svojich krajín, zatiaľ čo Krasnov bol pod dozorom. Nakoniec sa 1. februára predsa len dostavil do svojho rodného Donu. Po potlačení kozáckeho odporu bola zrušená i Rada zväzu kozáckych vojsk, čo v reálnom živote znamenalo postupné eliminovanie akejkoľvek činnosti, ktorá by nebola v súlade s boľševickou ideológiou. Postupné preberanie moci boľševikmi sa nestretlo s takou jednotou a podporou ako to zdokumentovala neskoršia komunistická propaganda. Mnohí príslušníci boľševickej strany, ale i osobnosti kultúrneho života videli v nastupujúcej diktatúra hrôzu a teror. Boľševici ako Bogdanov, Krasin, Bazarov , Gorkij a iní nazvali prevrat „ smiešnym dobrodružstvom “ a sovietsky režim „ výplod pomäteného delíria“. Vyzývali pracujúci ľud aby zabránil Leninovi jeho experiment s Ruskom a nepripustil nastupujúcu cestu krvavého režimu. 29. októbra sa konali v Rusku voľby do Ústavodarného zhromaždenia, ktoré vyhlásila ešte Dočasná vláda a ktoré nebola schopná zrušiť ani narastajúca sovietska moc.