demokratické všeobecné a miestne voľby;
7. ponechanie ozbrojených vojenských jednotiek, ktoré sa v Petrohrade zúčastnili revolúcie;
8. rozšírenie občianskych slobôd na vojakov pri zachovaní vojenskej disciplíny počas služby;

Zakladanie sovietov po celej krajine viedlo k úplnému rozkladu cárskeho systému. Tí čo verne slúžili cárovi sa skrývali, alebo narýchlo prešli na stranu revolúcie. Boli zrušené cárske nútené práce i vyhnanstvo, politický väzni sa dostali na slobodu a založený bol i prvý tlačový orgán boľševikov – Pravda. Začiatkom marca prichádzajú z väzenia do Petrohradu Stalin, Kamenev i Muranov. Stalina ( J. V. Džugašvili ) menovali do ústredného výboru strany a vzápätí sa stal i členom redakcie Pravdy. Svoje diktátorské vlohy uplatní už v prvé dni svojho pôsobenia, keď prevezme vedenie redakcie pevne do vlastných rúk a presadí v nej tých, ktorý zdieľajú jeho politické myslenie. Politická orientácia nového denníka tak naberá nový kurz, ktorý bol dovtedy zameraný na boj proti Dočasnej vláde a politike menševikov a eserov, teda tých ktorí sa usilovali o dohodu s buržoáznymi stranami a Dočasnou vládou. Tento radikálny postoj na pokračovanie revolúcie zdieľal i V. I. Lenin, pôsobiaci v Zurichu a pripravujúci sa na návrat do vlasti, kde bol odhodlaný prevziať revolúciu pevne do svojich rúk. Ale nové vedenie redakcie s Kamenevom a Stalinom bolo za podporu a dohodu s Dočasnou vládou a menševikmi, ako i pokračovanie vojny s imperialistickým Nemeckom. Navyše Stalin vo svojich počiatkoch v duchu marxizmu obhajoval myšlienku podľa ktorej komunizmus možno vybudovať na základoch vyspelej buržoáznodemokratickej spoločnosti, čo Lenin zásadne odmietol. Svoj odmietavý postoj k Leninovej doktríne dal najavo i tým, že neuverejnil jeho aprílové tézy v Pravde. No pod tlakom udalostí i príchodom Lenina do Petrohradu, Stalin prehodnotil svoje pôsobenie v redakcii a uznal nevyhnutnosť radikálneho revolučného kurzu strany, ktorý sa začal februárovou revolúciou. Ako neskôr uvádza: „ Bola to hlboko mylná pozícia , lebo plodila pacifistické ilúzie, liala vodu na mlyn oborončestvu a sťažovala revolučné vzdelávanie más...“. To čo bolo pre formujúci sa radikálny boľševizmus príznačné, bola jeho enormná túžba po moci s pokračujúcim úmyslom importovať myšlienky marxizmu a revolúcie do celého sveta v snahe zvrhnúť moc buržoázie.