Na tento nebezpečný a utopistický experiment sa Lenin podujal už v emigrácii, keď písal svoje aprílové tézy, v ktorých okrem iného odmieta parlamentnú demokraciu a chce zaviesť diktatúru proletariátu. Buržoázny štát má nahradiť beztriedna spoločnosť. Vo svojich tézach navrhuje :
1. okamžité skončenie vojny
2. druhú revolúciu
3. žiadnu podporu vláde
4. všetku moc sovietom
5. žiadnu parlamentnú republiku
6. komunistická strana ovláda štát
Udalosti, ktoré sa viažu k príchodu Lenina do Ruska sú bez ohľadu na jeho vôľu výsledkom medzinárodnej diplomacie, pre ktorú sa Lenin stal prostriedkom ich záujmov. Ako spojenci, tak i Nemecko si uvedomovalo, že jeho príchod znamená ukončenie vojny na východnom fronte, čo by pochopiteľne privítalo Nemecko, ktoré by tak mohlo dislokovať väčší počet vojakov na fronte západnom. Lenin na prechod hraníc potreboval tranzitné vízum, čo mu pochopiteľne Anglicko ani Francúzsko neudelilo; nakoniec však prechod zariadila nemecká spravodajská služba na návrh agenda cisárskej vlády Parvusa. Lenin sa s niekoľkými boľševikmi a neboľševikmi dostal do neutrálneho Švédska a odtiaľ do Ruska. Na podporu svojej rozvratnej činnosti dostal Lenin 50 miliónov zlatých mariek od nemeckej vlády. Hneď po príchode do Petrohradu Lenin ostro zaútočil proti vláde, ktorú vtedy ešte podporoval ako Stalin tak i Kamenev. Leninov príchod nebol žiadnou senzáciou, jeho nepriatelia ho podceňovali a prívržencov nemal ani v časti vojakov a študentov. No trvalo len dva dni po jeho príchode a Pravda uverejnila všetky jeho aprílové tézy. Tieto aprílové tézy sa neboli však prijateľné ani u boľševikov. V tých časoch prišiel do Ruska ďalší horlivý zástanca revolúcie a diktatúry proletariátu L. D. Trockij.
Neskôr presadcuje svoju teóriu revolúcie. Postaví sa na čelo robotníckych milícii, ktoré boli vytvorené ešte počas februára. Leninove tézy mu imponujú. Vyzýva robotníkov aby vstúpili do milícii, tie majú slúžiť na presadenie boľševických cieľov. Neskôr sa tieto milície pretvoria na červené gardy, ako prvá ozbrojená zložka o ktorú sa môže Lenin oprieť. Minister zahraničia Miľukov odovzdal spojeneckým vojskám nótu, v ktorej vyjadruje odhodlanie Ruska bojovať so spojencami až do víťazného konca. To vyvolalo vlnu nevôle medzi robotníkmi a vojakmi, čoho dôsledkom bolo odvolanie vlády. 17. mája knieža Ľvov menuje novú vládu s piatimi socialistami a liberálmi. Ministrom vojny sa stal obľúbený Kerenskij. On sám požadoval mier, ale bez porážky Ruska. Zavádza heslo : „ S novým demokratickým Ruskom proti Nemecku“.