Vyriešiť napätú situáciu v krajina sa pokúsila Moskovská štátna konferencia konaná 25. – 27. augusta. Kornilov sa správal nanajvýš obozretne a na upevnenie svojej pozície dal premiestniť 3. jazdecký zbor a tzv. Divé divízie, zložené z Kaukazov a kozákov neďaleko Petrohradu a Moskvy. Na samotnú konferenciu prišli zástupcovia všetkých politických strán a boli rozdelení na ľavé a pravé krídlo, pričom ľavé spektrum zaujali zástupcovia sovietov a pravé spektrum členovia Štátnej dumy, armády, námorníctva, kozáckych vojsk a zástupcovia priemyselníkov. Na konferencii vystúpili okrem iných i sám Kornilov, Kerenskij, Plechanov , generál vojska Donského Kaledin a mnoho ďalších. Deň po konferencii publikoval generál Kornilov výzvu kozákom v ktorej obvinil vládu a vyzval ju nerešpektovať a nepodriaďovať sa jej rozhodnutiam. Sám sa pritom pasoval za záchrancu Ruska. Zatiaľ čo generál Kaledin obnovoval na juhu Ruska tradičný kozácky život, vrchní veliteľ Kornilov sa pripravoval na ďalší puč. Po neúspechu ruských vojsk v Rige žiada Kornilov úplnú moc nad petrohradskou posádkou. 7. septembra už žiada odstúpenie vlády a prenos všetkých kompetencií na seba, ako vrchného veliteľa armády. Jeho neprimerané požiadavky vyvolali vlnu nevôle. Petrohradská vláda sa obracia na pomoc ku petrohradskému sovietu v ktorom sú zastúpení i boľševici. Boľševici tak získavajú šancu ako si zlepšiť reputáciu a zároveň i mocenské postavenie v spoločnosti. Na ich čele stojí Trockij, neskorší ľudový komisár. Dal obsadiť všetky dôležité miesta v Petrohrade vojakmi a boľševikmi. Zakladajú milície z ktorých sa stávajú červené gardy. Generál Kornilov rozpustil svoju armádu skôr ako sa dostal do mesta. 12. septembra bol Kerenskij menovaný za vrchného veliteľa vojsk. O dva dni na to bolo Rusko vyhlásené za republiku. V petrohradskom i moskovskom soviete sa touto udalosťou výrazne posilnil vplyv boľševikov, ktorí tak získavajú po prvýkrát prevahu. Lev Trockij sa stane predsedom petrohradského sovietu. No len čo sa ujme funkcie vyzýva na pokračovanie revolúcie. Zatiaľ čo boľševici sa konsolidujú predstavitelia druhého tábora sa navzájom obviňujú z organizovania vzbúr a nepokojov. Ministerský predseda Kerenskij žiadal Radu Zväzu kozáckych vojsk aby prehlásila Kornilova v súvislosti s jeho pokusom o prevzatie moci za zradcu a Kaledina atamana vojska Donského za vzbúrenca. To bolo pre Radu neprijateľné a rozhodne to odmietla. Generál Kornilov bol i napriek tomu zatknutý a prevzatý do väzenia v Bychovu.