Kerenskij si navyše neudržal priazeň ani v armáde a tak mu neostalo nič iné ako spoliehať sa na podporu petrohradského sovietu, v ktorom však prevládali boľševici. No takáto podpora ho stála prepustenie zatknutých vodcov júlového povstania. Daná atmosféra nepriniesla armáde istotu a disciplínu, práve naopak upadajúca morálka spôsobovala jej rozklad a nedôveru v daný poriadok. Dočasná vláda ustanovila na 25. novembra voľby do Ústavodarného zhromaždenia, no ešte pred tým sa rozhodla zvoliť tzv. predparlament, ( Rada Ruskej republiky ), ktorý zahájil svoju činnosť 7. októbra v Mariinskom paláci. V Rade boli zastúpené všetka politické strany, soviety a ďalšie organizácie. Boľševici vedení Trockim, vzkriesení po júlových udalostiach i tu pokračovali v šírení demagógie a otvorenou snahou prevziať v krajine moc. Je však neuveriteľné, ako vláda po všetkých tých udalostiach opäť podcenila toto nebezpečenstvo. Zmierniť neopodstatnenú nenávisť voči kozákom z radov niektorých organizácií sa na zasadnutí Rady snažil ich zástupca P. M. Agejev, ktorý kozákov predstavil ako stabilnú a dôverihodnú zložku armády demokratického Ruska. Vyhlásením : „ Kozáci vám podávajú ruku, a keď ostane visieť vo vzduchu, zovrie sa v päsť, ktorá môže udrieť do hlavy “. Konferencia vyjadrila nedôveru dočasnej vláde, tá však ani v rekonštruovanej podobe nedokázala zabrániť blížiacemu rozkladu demokracie v Rusku. 3 Októbrový boľševický prevrat

O čo väčšmi rástla sebadôvera boľševikom o to väčšia bola arogancia Lenina, ktorý obvinil svojich straníckych kolegov zo zrady, keď sa zúčastnili tejto „ demokratickej konferencie “. Ako píše vo svojom liste : „ „ Namiesto toho ju mali obkľúčiť a zatvoriť “. Zatiaľ čo sa Lenin pripravoval na príchod do Petrohradu, ÚV v obave z jeho unáhleného konania mu príchod pozastavil. Nahnevaný ich postupom ich opätovne vyzýva k prevzatiu moci. Lenin uvedomujúc si, že nemá takú podporu medzi obyvateľstvom, aby mohol prevzatie moci legitímne zdvôvodniť sľúbil to, čo Rusko najviac potrebovalo – pôdu roľníkom a mier národu. Bol presvedčený, že ak všetko znárodní, dá ľudu to čo najviac potrebujú a ukončí mier aj za cenu veľkej straty územia, ľud ho bude nasledovať. Na tajnom zasadnutí ÚV strany Lenin naliehavo žiadal povstať proti vláde ešte pred zvolaním Ústavodarného zhromaždenia. Jeho návrh, ktorý predpokladal spojenie so sociálnymi revolucionármi bol prijatí, pričom proti nemu hlasovali len dvaja. I napriek námietkam bolo vymenované sedemčlenné politické byro na čele s Trockim, ktoré bolo poverené prípravou povstania.