Udalosti na sklonku 1. svetovej vojny znamenali pre ruskí ľud obdobie bolestivého prežívania, zúfalstva a nádeje ktorú spájali s ukončením vojny. Robotníci vyrábali muníciu a zbrane pre armádu, ktorá odčerpávala stále viac a viac peňazí z už i tak značne zaťaženého hospodárstva, ktoré sa však strácali v málo efektívnej a slabo vycvičenej armáde. Práca zamestnávala prevažne ženy, ktoré často museli pracovať i na dve smeny po 12 hodín, zatiaľ čo muži obetovali svoje životy za krajinu, ktorú viac ako vlastenectvo poznačila experimentálna ideológia, jej budúcich vodcov. V krajine je nedostatok potravín, pracovné tempo sa zvyšuje a s ním i nespokojnosť obyvateľstva. Už v januári tohto roku boli ceny potravín v Petrohrade šesťkrát vyššie a na vidieku päťkrát vyššie ako pred vojnou. Zlú hospodársku situáciu umocňoval i nedostatok paliva a elektrickej energie.
Samotná februárová revolúcia nebola záležitosťou niektorej spoločenskej vrstvy, alebo triedy, ale všetkých spoločenských tried, vrátane časti cárskeho dvora a generality. Situáciu vyhrotila stále nedokončená pozemková reforma, ako i absolútne nespravodlivý a nefunkčný branný zákon. Ten zvýhodňoval prevažne vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo a na druhej strane nútil roľníkov splniť si záložnícku povinnosť. Kritické zásobovanie miest a zbrojného priemyslu sa vo februári vyvrcholilo. Situáciu zdramatizovalo i čiastočne chaotické, nesystémové povolávanie a školenie záložníkov. Všetky tieto faktory urýchlili revolučný kvas vo februári a nebolo tej sily a autority v štáte, ktorá by starý monarchistický režim udržala pri moci. Predseda Štátnej dumy M. Rodzniakov vyzval vo februári cára Mikuláša II. aby odstránil niektorých ministrov a zmiernil tak celospoločenské napätie. Cár stále naliehavejšie si uvedomujúc závažnosť situácie dal zvolať dumu, tá však sledujúc záujmy Ruska a reflektujúc spoločenskú mienku namiesto jeho podpore dospela k návrhom na jeho odstránenie. 24. februára prepukli v Petrohrade nepokoje spojené so štrajkom petrohradských robotníkov a oslavou Medzinárodného dňa žien. Cár riešil túto situáciu nanajvýš neprimerane, a namiesto ústretovosti a snahe vyviesť krajinu z krízy rozkázal prostredníctvom generála Chabalova, veliteľa petrohradskej posádky strieľať do demonštrantov. Posledný cárov pokus na potlačenie svojich odporcov učinil 27. februára, keď nechal rozpustiť dumu. No to už bolo revolučné dianie na vrchole.