Operácia Overlord: Vylodenie v Normandii
6. jún 1944

Úvod
V prvých rokoch vojny bolo Nemecko veľmi hrdé, vyhrávali bitku za bitkou a európske štáty padali jeden za druhým. Polovička Francúzska bola zabratá. Neskôr sa situácia nevyvíjala tak priaznivo, ako spočiatku očakávali. Leteckú vojnu o Anglicko Nemci nevyhrali. Hitler nezahájil inváziu na britské ostrovy. Neskôr Nemci začínali prehrávať. Od Anglicka ich oddeľoval len úzky prieliv. Uvedomovali si nebezpečenstvo spojeneckej invázie do Francúzska, preto Hitler presadzoval vybudovanie atlantického valu - mohutného opevnenia pozdĺž západného pobrežia Európy, od Dánska až po Španielsko. Európa mala byť ako nedobytná pevnosť. Nebolo to reálne postaviť takú dlhú líniu. Najdôležitejšie bolo postaviť opevnenia blízko Anglicka a okolo prístavov a ústí riek. Do roku 1942 sa na opevneniach urobilo len málo, ale po útoku na prístav Dieppe sa výstavba urýchlila. V roku 1942 viac ako 5000 Kanaďanov pristálo pri Dieppe. Tento prístav bol dobre opevnený a ich útok sa skončil neúspechom. Veľa Kanaďanov prišlo o život. Spojenci sa mohli presvedčiť o tom, ako majú Nemci opevnené prístavy. Napriek porážke Kanaďanov táto krvavá predohra invázie Hitlerom otriasla. Presvedčila ho v potrebe dokončiť atlantický val rýchlejšie. Výstavba bola fanaticky zrýchlená. Tisíce zotročených pracovníkov drelo vo dne a v noci. Boli položené milióny ton betónu. Kdekoľvek v Hitlerovej Európe vtedy nebolo možné dostať cement k inému účelu. Bolo objednané ohromné množstvo ocele. (Dodávka ocele bola ale pomalá, tak sa inžinieri museli zaobísť čiastočne bez nej na úkor palebnej sily.) Dopyt po materiáli bol tak veľký, že boli rozobraté časti starej Maginotovej a Siegfriedovej línie. Koncom roku 1943 pracovalo na vale viac než pol milióna mužov. Bolo vidieť, že Hitler sa invázie obáva. Hoci ešte ani zďaleka nebol val dokončený, stával sa pre spojencov hrozivou skutočnosťou.

Situácia v Nemecku.
Jún 1994. Hitlerove Nemecko bolo neustále bombardované spojeneckými bombardérmi a trpelo porážku po porážke. Mohutné ruské vojenské sily bojovali na východnom fronte, spojenci prenikali do Talianska. Armády wehrmachtu boli oslabené a všade ustupovali. Ale Nemecko ešte zďaleka nebolo porazené. Bolo veľmi pravdepodobné, že sa spojenci pokúsia otvoriť nový západný front. Na nemeckom velení sa všeobecne predpokladalo, že k invázii príde v oblasti Pas-de-Calais, tam bola vzdialenosť medzi Anglickom a kontinentom najmenšia. Od Pas-de-Calais bola k nemeckým hraniciam cesta najkratšia, tento fakt tiež napovedal, že spojenci sa pokúsia vylodiť pravdepodobne tu. Hlavne na tomto mieste boli budované opevnenia a čakala tam pripravená silná 15. armáda. Spojenci toto miesto často bombardovali. Nemci ale samozrejme nemohli vedieť kde a kedy príde k útoku, aj keď rozviedka pracovala naplno a starostlivo sa sledovala každá rádiová frekvencia.

Na pobrežný val, ktorý sa staval, boli rôzne názory. Poľný maršal von Rundstedt, vrchný veliteľ OB West (veliteľstvo oblasti západ - OberBefehlshaber West), nikdy neveril v nepohyblivé opevnenia. On v roku 1940 prekonal Maginotovu líniu. Vedel, že val na čas protivníka zadrží, ale bol presvedčený, že ho nezastaví. Inváziu mienil zastaviť tým, že hlavné vojenské sily umiestni ďalej od pobrežia a zaútočí až po pristáti spojeneckých vojsk. Na druhej strane Hitler svoj val horlivo obhajoval. Za odrazenie útoku spojencov, keď začne invázia, zodpovedal poľný maršal Ervin Rommel, vrchný veliteľ armádnej skupiny B - najmocnejšej sily akú kedy Nemci na západe mali. Rommel bol odhodlaný spraviť všetko, čo bolo v jeho silách aby odrazil spojenecký útok. Pod jeho velením sa budovali obranné opevnenia, do ktorých vkladal svoje nádeje. Bol si vedomý, že rozhodujúca bude bitka na pobreží. Vravel, že o osude Nemecka sa rozhodne za prvých 24 hodín od začiatku invázie. Na svoju úlohu sa dôkladne pripravoval. Všade na pobreží, kde mohlo prísť k vylodeniu nechal postaviť hradby protiinváznych prekážok. Betónové kužele, oceľoví ježkovia, zubaté železné konštrukcie tesne pod hladinou mora. Všetko to bolo poprepletané mínami všetkého druhu (od veľkých, ktoré odtrhnú tankom pásy, až po S-míny). Kde nebolo dosť mín, boli použité delostrelecké granáty. Tieto Rommelove vynálezy mali odraziť a zničiť pristávacie člny plné vojakov ešte predtým, než dorazia na pobrežie. Aj na pobreží bolo umiestnené veľa ostnatého drôtu a mín. Celkovo bolo umiestnených viac ako pol milióna týchto prekážok a pobrežie bolo zamorené viac ako 5 miliónmi mín. (Rommel bol očarovaný mínami ako obrannou zbraňou. Robil si nádeje, že poseje invázne brehy 60 miliónmi mín.) V čase vylodenia boli nemecké ženistické práce splnené v oblasti Pas-de-Calais na 68% a v Normandii na 18%. Rozsiahle územia Normandie boli zaplavené. Do polí bolo vsadených veľa betónových stĺpov, aby nemohli pristávať nepriateľské lietadlá. Rommel si dal záležať. Vedel, že spojenci dosiahli ”vysokého stupňa pripravenosti”, ale nemohol vedieť, kedy sa invázia začne. V osudný deň odcestoval do Nemecka na dovolenku, jeho žena slávila narodeniny. Bola to irónia osudu, že zmeškal chvíľu, ktorú tak dlho očakával.