Najdlhšia a najvražednejšia bitka druhej svetovej vojny. Spolu s vtzedajšími prvými úspechmi anglo-amerických spojencov v Afrike znamenala obrat v priebehu celej vojny. Pri druhej veľkej ofenzíve proti ZSSR v lete 1942 Hitler upustil od dobývania Moskvy a rozhodol sa pre veľký útok na južnom fronte vedený z Ukrajiny. Hlavným objektom urputných bojov sa stal Stalingrad. Veľké priemyselné stredisko na Volge totiž ovládalo spojenie ropného bohatstva Kaukazu so zvyškom ZSSR. Symbolikú hodnotu mu dávalo už jeho pomenovanie. začiatkom septembra dorazila k Stalingradu Paulusova armáda a po zúrivých pouličných bojoch Nemci koncom októbra sčasti mesto dobyli. Zatiaľ čo obrancovia ešte držali niektoré postavenia, sovietsky generálny štáb zorganizoval protiofenzívu a koncom novembra Rokossovského a Jeremenkova armáda obkľúčili Paulusove vojská. Hitler kategoricky zakázal ústup, ale nemecký protiútok bol neúspešný. Nemci, nedostatočne zásobovaní a trpiaci zimou, odolávali do januára 1943, keď kapitulovali pred drvivým náporom sovietskeho delostrelectva: Paulus a 90 tisíc mužov padlo do zajatia, 200 tisíc Nemcov a neznámy počet sovietskych vojakov v bitke zahynuli. Bezprostredné vojenské dôsledky bitky neboli prevratné. Nemci sa ešte vzchopili a začali novú ofenzívo. Nesmierne však boli psychologické dôsledky. ZSSR si vydobyl obrovskú prestíž, mýtus nemeckej neporaziteľnosti sa zrútil a viera v konečné víťazstvo Spojencov sa začala meniť na istotu.