PAVOL ŠIŠKA,signatár „Pittsburskej dohody“ *1878 - Hlohovec +1954 - Hlohovec

Pavol Šiška sa narodil 27.mája 1878 v Hlohovci. Jeho rodný dom sa zachoval, dnes je v ňom však predajňa elektrospotrebičov. Pochádzal z roľnícko. vinohradníckej rodiny. Bol prvým dieťaťom Jána Šišku a Alojzie Šiškovej(rodenej Gulovej), po ňom nasledovalo ešte päť detí. Pri krste dostal meno Ján po svojom otcovi, ktorý bol kopáč. Základné vzdelanie získal Pavol Šiška v Hlohovci, gymnáziálne v Trenčíne a Žiline. V Sombathely vstúpil do františkánskej rehole. Dostal rehoľné meno Pavol, ktoré používal celý život. Teológiu študoval v Sombathely a Ostrihome. V roku 1902 prijal v Sombathely kňazské svätenie. Odtiaľ ho predstavení poslali do kláštora v Malackách, kde bol dva roky. V roku 1904 opustil františkánov a v roku 1908 odišiel do USA. Pavol Šiška pracoval ako reverend v Milwaukee, štát Wisconsin v slovenskej osade sv. Štefana, mučeníka. Priamym jeho nadriadeným boli S.G.Messmer, arcibiskup v Milwaukee a J.Koudelka, jeho svätiaci biskup. V roku 1914 získal americké občianstvo a pas.
Po vypuknutí 1.svetovej vojny sa zapojil do odboja proti Rakúsko – Uhorsku. Šiška pôsobil v Slovenskej lige v Amerike najskôr ako účtovník a neskôr ako podpredseda. Zástupcovia amerických Čechov a Slovákov podpísali 30.mája 1918 „Pittsburskú dohodu“ o vzniku ČSR, ktorej signatárom bol aj Pavol Šiška. Po vzniku ČSR prišiel Šiška v roku 1919 na Slovensko. Stretol sa s ostrihomským arcibiskupom Černochom a po smrti Augustína Bruckera sa stal hlohovským farárom. Zaslúžil sa o postavenie novej fary gymnázia, prestavbu farského kostola a skrášlenie cintorína. Starú faru dal prestavať pre potreby katolíckej mládeže. Keďže po 1.svetovej vojne boli kostolné zvony zrekvirované, dal Šiška v Trnave urobiť u bratov Fischerovcov nové zvony sv. Peter a Pavol. V roku 1928, na 80.výročie popravy Šuleka a Holubyho, dal im Šiška urobiť na mieste popravy pomník. Šiška sa aktívne angažoval aj v SSV.
V roku 1925 ho pápež vymenoval za pápežského komorníka a v roku 1939 za svojo kaplána mimo mesta s titulom monsignor. Okrem toho bol aj kanonikom a direktorom biskupskej kancelárie trnavského biskupstva.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa ani Šiška nevyhol perzekúciám.