Križiacke výpravy boli vojny,ktoré v stredoveku viedli kresťanskí bojovníci-rytieri-proti moslimom v Palestíne,nazývanej Svätá zem.

Od r.1906,takmer celých 200 rokov,tiahli kresťania z Europy do Palestíny,aby bojovali s moslimami o ovládnutie Svätej zeme,najmä jeruzalema.Sprevádzalo ich pápežovo požehnanie,ale mnohým išlo len o bohatstvo zeme.

Počiatky

Už v 7.stor. ovládli moslimskí Arabi svätú zem,nebránili však kresťanským pútnikom navštevovať Jeruzalem.Neskôr r.1071,obsadili Jeruzalem moslimskí Turci a ohrozovali kresťanskú Byzantskú ríšu.Pápež Urban 2. vyzval kresťanských rytierov na zjednotenie a výpravu do Svätej zeme,aby oslobodili Jeruzalem a chránili pútnikov.

Výprava chudobných

Pápežová výzva mala veľký ohlas.Tisíce ľudí sa vydali na dlhú púť do Svätej zeme s heslom Deus Vult ( lat. Nech sa deje božia vôľa) na perách. Prví,ktorí sa vydali do hlavného mesta Byzantskej ríše Konštantínopolu,boli húfy slabo vyzbrojených pútnikov-sedliakov vedených Petrom z Amiensu,nazývaným Pusovník,a Walterom nazývaným Chudobný.Mnohí zomreli cestou do Byzancie a zvyšok porazili moslimovia po ich príchode do Anatolie.

Armáda rytierov

Prvá križiacka výprava sa začala v novembri 1096,keď sa v Konštantínopole zhromaždilo veľké vojsko zložené zväčša z francúzkych a normanských rytierov vedených šľachticom Godefroyom z Buillonu.Táto Armáda porazila moslimov,obsadila mestá Antiochu a Jeruzalema na území zaberajúcom pobrežný pás medzi Palestínou a Sýriou založila kresťanské Jeruzalemské kráľovstvo.