Rím a Kartágo

Rímska armáda začala obsadzovať juh Itálie, kde boli výrazné mestá Gréckeho pôvodu, predovšetkým obchodné a vojenské centrum Tarent. Tarenťania však mali vlastnú ríšu, a keď zakotvili rímske lode v prístave, Tarenťania ich potopili aj s posádkou. Rím na to žiadal vysvetlenie. Tarenťania sa odvolávali na dávnu zmluvu, ktorej ani sami neverili. A tak ich Rím požiadal o vydanie vinníkov. Tarenťania sa namiesto toho pripravovali na vojnu s Rímom, pričom si však našli spojenca v Epeirskom kráľovi Pyrrhovi. Ten okamžite zaútočil na rímske mestá a so striedavým šťastím vyhrával. Potom sa chcel vyhnúť Rímu a obsadil Sicíliu. Vtedy sa podpísala obranná zmluva medzi Rímom a Kartágom, ktorí mali svoje dŕžavy na Sicílii. Pyrrha bol porazený, no mier medzi veľmocami Rímom a Kartágom nemohol vydržať dlho. Ostrov Sicília sa predsa nedá spravodlivo rozdeliť. Na ostrove Sicília to v tých časoch bolo problémové. Nachádzali sa tu Grécke mestá, ktorým išlo o obchod. Keby ich ovládlo Kartágo, nemalo by v obchode konkurenciu. Keby ich ovládol Rím, mohol by napadnúť priamo Kartágo. Grécke mestá však držali jednotne a boli veľmi bohaté a silné. Rím a Kartágo o tom všetkom vedeli. Prvá vojna ukázala, že Kartágo je lepšie na mori a Rím lepší na suchu. Rímske lode však pomocou mostíkov mohli dostať pešie vojsko na nepriateľskú loď, čo znamenalo v tomto prípade víťazstvo. Sicília sa stala prvou Rímskou kolóniou a Kartágo muselo splácať vojenskú daň. Vojenská daň, ktorú muselo Kartágo zaplatiť Rímu, bola nepekne vysoká čiastka, pri ktorej Kartágo nemohlo budovať novú armádu. Strata Sicílie ako zdroja príjmu bola však hlbšou ranou, a preto Kartágo poslalo po celom okolí prieskumné skupiny, ktoré mali nájsť bohaté podmaniteľné oblasti. Našli najmä bohaté náleziská striebra v Hispánii. S touto pomocou mohli splácať pokutu, budovať novú armádu a zavolať si rímskych majstrov aby vybudovali novú pevnosť v južnej Hispánii - Nové Kartágo dnes pod menom Cartagena. V tomto meste sa zhromažďovala armáda pod vedením mladého Hannibala. Ten sa rozhodol, že keďže Rimania mali v rukách more, on sa im vyhne cez Alpy. Prechod síce polovica armády nevydržala, ale pod Alpami mohli spokojne plieniť, lebo rímska armáda pripravovala útok na samotné Kartágo a premiestňovala sa na juh. Hannibal prešiel cez celú Itáliu a vylúpil všetko možné i nemožné. V rozhodujúcej bitke pri Kannách rozbil početnejšiu rímsku armádu.
Jeho Armáda však po čase tiež slabla, a keď nedostával z Kartága posily, musel kapitulovať a vrátiť sa do Kartága, ktoré bolo obliehané. Rím, ktorý vyhral II. Púnsku vojnu, získal nové kolónie: Sardíniu, Korziku a väčšinu severnej Afriky. Po bitke pri Zele ostalo len mesto Kartágo. Rimanom však jeho existencia začala prekážať, a tak ho Rimania 3 roky obliehali. Bolo dobyté roku 146 p.n.l. a Rimania potom prekliali aj pôdu, kde stálo kedysi silné Kartágo Na jeho troskách neskôr vzniklo rímske Kartágo, ktoré však žiadnu slávu nezískalo. Dnes je tu mesto Tunis.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk