„Maliar, sochár, architekt, hudobník, básnik, inžinier
a vynálezca Leonardo da Vinci je príkladom tvorivého
a všestranného renesančného človeka, inšpirovaného oživením
klasickej kultúry v Taliansku 15st. Príroda ho tak štedro obdarila,
že nech obrátil svojho ducha či myšlienky k čomukoľvek,
výsledky boli vždy dokonalé a geniálne.“

Goirgo Vasari , 1550
(prvý životopisec Leonarda da Vinciho)

Leonardo da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v toskánskej dedinke Vinci (odkiaľ pochádza jeho priezvisko) pri Florencii. Jedni historici tvrdia, že bol synom Piera da Vinciho - bohatého notára a slúžky, iní zas, že bol nemanželským synom právnika. Taktiež sa hovorí, že bol homosexuál a ževraj približne v polovici života si adoptoval chlapca menom Giacomo, ktorého prezýli Salai. V 60-tych rokoch 15. storočia sa jeho rodina usadila vo Florencii, kde mu bolo poskytnuté najlepšie vzdelanie, o ktoré sa postaral jeho otec. Florencia bola v tej dobe hlavným kultúrnym a intelektuálnym centrom Talianska. V roku 1466 sa dostal Leonardo k maliarovi a sochárovi Andreanovi del Verocchiasovi, jeho otec sa s ním poznal a ukázal mu zopár Leonardových kresieb s otázkou, či by s tým mohol niečo dosiahnuť. V jeho dielňach sa oboznámil s maľovaním oltárov, obrazov ale aj vytváraním sôch z mramoru a bronzu. Andrea del Verocchias v tom čase pracoval na obraze sv. Jána. Leonardo vedľa namaľoval obraz anjela, ktorý bol omnoho lepší ako obraz jeho učiteľa a to bola príčina, prečo sa už nikdy nedotkol Andrea palety. V roku 1472 bol prijatý do cechu Florentských maliarov. Jeho prvá zákazka na maľovanie v kaplnke palácu Vecchio, Florentskej mestskej haly, nebola nikdy uskutočnená a podobne na tom boli aj dva obrazy - obraz Sv. Jeroma a Benoiskej Madony, ktoré však neboli dokončené. Leonardo začal maľovať svoje obrazy v čase, keď sa v Taliansku rozvinula olejomaľba a naturalizmus. Sám napísal, že je dôležité ísť do prírody a nie kopírovať iných maliarov. V roku 1482 vstúpil do služieb Lucocica Sforzu, Milánskeho vojvodu. Napísal mu list, ktorý začal tým, že vie postaviť prenosné mosty, pozná techniky vyrábania kanónov, obrnených vozidiel, katapultov ale aj lodí a okrem toho vie stvoriť sochy z mramoru, bronzu a hliny. Milánsky vojvoda ho prijal ako hlavného inžiniera a architekta. Predpokladá sa, že v Miláne mal Leonardo žiakov, pre ktorých pravdepodobne napísal Pojednania o maľovaní. V rokoch 1495-1497 pracoval na
(svojom veľdiele) Poslednej večeri, ktorú namaľoval na stenu kláštora Santa Maria de elle Grazie v Miláne. Počas svojho pobytu v Miláne namaľoval množstvo iných malieb a kresieb, z ktorých sa však väčšina nezachovala. Vytvoril kolosálnu bronzovú sochu Francesca Sforzu pre súdny dvor Castello Sforzecso. Leonardo urobil kópiu aj z hliny. Francúzke vojská však sochu roztavili a vyrobili z nej delo a hlinený model bol tiež zničený pretože ho použili ako cvičný cieľ. V roku 1500 sa vrátil do Florencie. Už o 2 roky vstúpil do služieb generála pápežskej armády Cesara Beorgia ako jeho šéfarchitekt a inžinier. Pracoval na mnohých pevnostiach na pápežských územiach v strednom Taliansku. Koncom roku 1503 začal pripravovať dekorácie Veľkej Haly Palazza Verochi. Predmetom tejto práce bolo víťazstvo Florencie vo vojne proti Pise. Počas svojho druhého obdobia vo Florencii namaľoval niekoľko portrétov ale zachoval sa iba jeden, a to svetoznáma Mona Lisa. Na tomto portréte pracoval v rokoch 1503-1506. Obraz Mony Lisy je známy aj pod menom La Giaconda podľa mena svojho manžela. Leonardo si tento obraz veľmi oblúbil a všade si ho brával so sebou. Tento obraz je dokonalým príkladom dvoch techník- sfumato a chiaroscuro- v ktorých bol Leonardo majster. Sfumato je delikátne atmosférické a dymový efekt spôsobený malými prechodmi medzi farbami je hlavne vidieť na robe sediacej Mony Lisy a v jej úsmeve. Chiaroscuro je technika modelovania a definovania pomocou svetla a tieňu. Na jej rukách je badateľný práve tento štýl. Leonardo bol medzi prvými ktorí použili atmosferickú perspektívu - prírodné pozadie. V roku 1507 bol Leonardo da Vinci menovaný za dvorného maliara francúzskeho kráľa Ľudovíta XII. Nasledujúcich 6 rokov strávil cestovaním medzi Milánom a Florenciou. V Miláne pokračoval v začatých projektoch a pracoval aj na jazdeckej soche pre Giana Giacama Trivulzia. G.G.Trivulza bol veliteľom francúzskych jednotiek mesta. I keď túto sochu, tak ako aj väčšinu svojich diel nedokončil, náčrty a štúdie boli uchované. Od roku 1514 žil v Ríme pod patronátom pápeža Leva X. V roku 1516 odcestoval do Francúzska . Svoje posledné roky strávil na zámku v Chateau de Cloux, pri Amboise kde zomrel 2.mája 1519 vo veku 67 rokov. Počas svojho života Leonardo načrtol množstvo kresieb, ktoré dokazujú jeho znalosť anatómie ľudského teľa, zvierat a života na Zemi. Najväčšia zbierka jeho kresieb sa nachádza vo Winsdorskom paláci v Anglicku. V anatómii študoval krvný obeh a oko ako také. Urobil objavy v meteorológii a geológii, pochopil vplyv mesiaca na Zem, načrtol koncepciu formovania kontinentov ... Bol medzi prvými vedcami, ktorý sa zaoberali hydraulikou. Vynašiel množstvo geniálnych strojov s potencionálnym využitím, napr.: potápačský oblek. Jeho nereálne lietajúce zariadenia položili základy dnešnej aerodynamiky.