Buržoázna revolúcia a pád Starého režimu
(1789)

Finančná kríza a odboj aristokracie nanútili monarchii zvolanie generálnych stavov. Tretí stav veľmi hlasito žiadal rovnosť práv a podujal sa na politickú a sociálnu premenu Starého režimu. Kráľovská moc sa pokúsila zlomiť vzburu tretieho stavu tými istými prostriedkami, aké používala proti aristokracii, ktorá bola teraz jej spojencom. Avšak nadarmo: hospodárska kríza hnala ľud do povstania a verejná moc sa kráľovi vymkla z rúk. Po mierovej a právnej revolúcii nasledovala ľudová a násilná revolúcia. Starý režim sa zrútil.
Zasadanie generálnych stavov

Zvolanie generálnych stavov, ktoré kráľ prisľúbil 8.augusta 1788 na 1.máj 1789, vyvolalo v treťom stave veľké nadšenie. Až dovtedy tretí stav šiel za aristokraciou v
odboji proti absolutizmu. Keď však parížsky súdny dvor sa 21. septembra 1788 uzniesol, aby generálne stavy boli „riadne zvolané a zložené ako v roku 1614“, spojenectvo medzi aristokraciou a buržoáziou sa rozpadlo. Na čelo boja proti privilegovaným sa postavila vlastenecká strana. Tvorili ju ľudia z buržoázie: právnici, spisovatelia, podnikatelia, bankári, a pridali sa k nej tí z privilegovaných, ktorí si osvojili nové myšlienky, ako veľkí šľachtici (vojvoda de la Rochefoucauld-Liancourt, markíz de La Fayette) alebo členovia súdnych dvorov (Hérault de Séchelles). Hlavné požiadavky: občianska rovnosť, rovnosť pred zákonmi a daňami, základné slobody, zastupiteľská vláda. Dvojnásobný počet zástupcov tretieho stavu bol hlavným bodom, na ktorý sa orientovala propaganda vlasteneckej strany. Samotný súdny dvor, ktorý zmenil svoje stanovisko, prijal svojim výnosom z 5.decembra dvojité zastúpenie tretieho stavu , nevyjadril sa však o hlasovaní podľa osoby, ktoré bolo predsa prvoradou otázkou. Toto stanovisko si osvojil v referáte v kráľovskej rade 27.decembra 1788 aj Necker. Podľa neho bolo treba zvážiť tri otázky: otázku vzťahu zástupcov k obyvateľstvu, otázku dvojnásobného počtu zástupcov tretieho stavu a otázku výberu zástupcov v tom či onom stave. Prijaté uznesenia boli uverejnené vo Výsledku kráľovskej rady, ktorá sa konala vo Versailles 27. decembra 1788.Zvolávacie lístky a volebný poriadok vyšli o mesiac neskôr, 24.januára 1789. Nebola však vyriešená otázka, či sa bude hlasovať podľa osoby alebo podľa stavu. Volebná kampaň sa začala vo veľkom nadšení a lojálnosti voči kráľovi, no v ťažkej sociálnej kríze. Zúrila nezamestnanosť, hrozil hlad. V prvých mesiacoch roku 1789 sa množili ľudové nepokoje. Príslušníci tretieho stavu rozhýbali verejnú mienku, rozrástla sa politická literatúra, ustanovila sa sloboda tlače, množili sa brožúry, pamflety, rozpravy...V januári 1789 vydal Sieyes brožúru Čo je to tretí stav?
„Čo je to tretí stav? Všetko. Čím bol až doteraz? Ničím.
Čo žiada? Stať sa niečím.“
Právo voliť mali všetci občania, patriaci do tretieho stavu, rodení alebo naturalizovaní Francúzi, ktorí dovŕšili 25 rokov, mali trvalé bydlisko a platili dane. Každé zhromaždenie spísalo svoje sťažnosti, ktoré poslanci odovzdali vo Versailles. Sťažnosti všetkých troch stavov jednomyseľne žiadali odstrániť absolutizmus. Všetky tri stavu sa zhodovali v tom, -3-
že žiadali zmenu daňového systému, reformu súdnictva a trestného zákonodarstva, zaručenie osobnej slobody a slobody tlače. Výsledok volieb: V zastupiteľstve duchovenstva, ktoré malo 291 členov, bolo vyše 200 farárov, získaných pre reformy, liberálnych kňazov. Najznámejším poslancom sa stal abbé Gregoire. Medzi 270 poslancami šľachty prevládali aristokrati. V treťom stave skoro polovičku jeho 578-členného zastupiteľstva tvorili právnici, ktorí zohrali takú dôležitú úlohu počas volebnej kampane.Nakoniec si tretí stav vybral ako svojich predstaviteľov niektorých prebehlíkov z privilegovaných stavov: v Paríži Sieyesa, v Aix a Marseille Mirabeaua.