Právny konflikt

2.mája boli poslanci generálnych stavov predstavení kráľovi. Otváracie zasadanie bolo 5.mája 1789.Tretí stav si bol istý, že sa k nemu pripojí nižšie duchovenstvo a liberálna šľachta a že získa veľkú väčšinu. Toto bola hlavná otázka, ktorá viac-menej bola predmetom rokovania generálnych stavov a na ktorú sa upierala pozornosť národa vyše mesiaca.5.mája večer sa zišli poslanci tretieho stavu podľa jednotlivých provincií. Prejavila sa jednomyseľná vôľa: predstavitelia tretieho stavu rozhodnutím zo 6.mája 1789, tým že prijali pomenovanie poslanci obcí, odmietli vytvoriť zvláštnu komoru. Tento prvý politický čin tretieho stavu nadobudol revolučný charakter, obce už viacej neuznávali tradičné rozdelenie na stavu. 15 júna Sieyes žiadal poslancov, aby sa bezodkladne zaoberali ustanovením zhromaždenia, pretože toto zhromaždenie zastupuje 96% národa. Sieyes navrhol zanechať odteraz bezpredmetný názov „Generálne stavy“ a nahradiť ho názvom „Zhromaždenie uznaných a overených predstaviteľov francúzskeho národa“. Nakoniec Sieyes prevzal názov, ktorý navrhol Legrand: Národné zhromaždenie. Tretí stav sa teda ustanovil ako Národné zhromaždenie a udelil si právo schvaľovať dane. V ten istý deň podala šľachta kráľovi protest. Kráľ sa rozhodol pre odpor. 19.júna sa rada rozhodla zrušiť rozhodnutia tretieho stavu. Všetci poslanci okrem jedného vo veľkom nadšení zložili prísahu v Loptárni, v ktorej sa zaväzovali, že:„sa nikdy neopustia a že sa zídu všade tam, kdesi to budú okolnosti vyžadovať, kým nebude ústava vydaná a postavená na pevný základ“ 2.júna sa duchovenstvo pripojilo k tretiemu stavu. Kráľovské zasadanie 23. júna 1789 bolo porážkou kráľa a šľachty. Ľudovít XVI. nariadil, aby tri stavy zasadli v oddelených komorách, zrušil uznesenia tretieho stavu, súhlasil s daňovou rovnosťou, ale zachovával desiatky, renty, feudálne a zemepanské poplatky. Tretí stav sa nepohol, šľachta a časť duchovenstva odišla. Tretí stav vôbec nebral do úvahy kráľovo nariadenie, ktoré mu prišiel pripomenúť ceremoniár, potvrdil svoje predošlé uznesenia a svojich členov vyhlásil za nedotknuteľných. Telesným strážam bol vydaný rozkaz rozohnať poslancov. 23.jún 1789 znamenal dôležitú etapu revolúcie. Generálne stavy už nejestvujú, kráľova moc prešla pod kontrolu predstaviteľov národa.9 .júla sa Národné zhromaždenie vyhlásilo za Ústavodarne národné zhromaždenie.