Parížska vzbura: dobytie Bastily

11.júla kráľ Ľudovít XVI. Odvolal Neckera a za ministerského predsedu povolal baróna de Breteuil. O deň neskôr sa v Paríži dozvedeli o odvolaní Neckera, ktorá mala katastrofálny účinok. Makléri zatvorili burzu, divadlá sa zatvorili, improvizovali sa schôdzky a demonštrácie.10.júla sa na radnici zhromaždili voliči tretieho stavu a vyhlásili prianie „postarať sa čo najskôr o vytvorenie meštianskej gardy“.13.júla sa vzbura začala znovu. Po Paríži pobehovali skupiny ľudí, hľadali zbrane, vyhrážali sa, že urobia prehliadky v palácoch aristokratov, kopali sa zákopy, stavali barikády.14. júla žiadali davy všeobecné ozbrojenie. Vtrhli do Invalidovne, kde sa zmocnili 32 000 pušiek, potom tiahli na Bastilu. Remeselníkov z predmestia Saint-Antoine posilnili dva oddiely francúzskej gardy, ako aj určitý počet mešťanov z milície, ktorí priviezli 5 kanónov. Tento rozhodujúci zásah donútil guvernéra de Launay kapitulovať. Dal spustiť padací most a ľud sa vrhol do útoku.

Parížska buržoázia ťažila z víťazstva ľudu a zmocnila sa správy hlavného mesta.
Stály výbor radnice sa premenoval na Parížsku komúnu, ktorej mešťanom sa stal
poslanec Bailly, zatiaľ čo La Fayette bol menovaný za veliteľa meštianskej milície, ktorá čoskoro dostala meno národná garda. Kráľ v hlavnom meste potvrdil výsledky povstania zo 14.júla. Na radnoci ho prijal Bailly, ktorý mu daroval trojfarebnú kokardu, ako symbol „vznešeného a večného spojenia medzi monarchom a ľudom“.14.júl sa stal ešte niečím viac než skutočným víťazstvom buržoázie: stal sa symbolom slobody.

Deklarácia ľudských a občianskych práv

Deklarácia ľudských a občianskych práv, prijatá 26.augusta 1789, je katechizmom nového poriadku. Bezpochyby, nie sú v nej všetky myšlienky poslancov Ústavodarného zhromaždenia, nie je v nej výslovne otázka hospodárskej slobody, na ktorej buržoázia trvala pred všetkým ostatným. Avšak vo svojom úvode, ktorý pripomína teóriu
prirodzeného práva, a v17 článkoch, ktoré boli zostavené bez nejakého plánu, Deklarácia
vymedzuje to podstatné z ľudských a národných práv. Robí to so starostlivosťou o všeobecné, ktorá neobyčajne presahuje empirický charakter anglických slobôd, tak ako boli vyhlásené v 17.storočí.