Girondinský Konvent
Útek kráľa
(21.jún 1791)

Útek kráľa je jednou zo základných udalostí revolúcie. Vo vnútornej politike krajiny dokázal nezmieriteľnosť protikladu medzi kráľovskou mocou a revolučným národom, zatiaľ čo na poli zahraničnej politiky urýchlil konflikt. Útek kráľa už oddávna pripravoval Švéd, gróf Axel de Fersen, milenec Márie Antoinetty. Pod zámienkou ochrany pokladnice, ktorú mala pošta prepraviť Bouillého armáde, boli pozdĺž celej cesty, až za Sainte-Menehould rozostavené prepriahnutia a jazdné hliadky. Ľudovít XVI. sa mal takto cez Chalons-sur-Marne a Argonne dostať do Montmédy. Okolo polnoci 20.júna 1791 Ľudovít XVI., prestrojený za komorníka opustil Tuileries aj so svojou rodinou. Keď kráľ prišiel v noci z 21. na 22.júna do Varennes, nenašiel tam predpokladaný prieprah a zastavil sa. Ráno 22.júna nastúpila kráľovská rodina spiatočnú cestu do Paríža uprostred špaliera národných zo všetkých dedín. Proklamácia ,ktorú kráľ zostavil pred svojím útekom a adresoval Francúzom, nenechávala nikoho na pochybách o jeho zámeroch. Chcel sa dostať k armáde Bouilleho, odtiaľ k rakúskej armáde v Holandsku a potom sa vrátiť do Paríža, rozpustiť ústavodarné zhromaždenie a znovu nastoliť svoju absolútnu moc.
Proces s Ľudovítom XVI

Rozkol v Konvente bol zostrený procesom s Ľudovítom XVI. pre ktorý boj medzi Girondou a Horou bol neľútostný. Obžaloba kráľa trvala dlho. Gironda sa vôbec neponáhľala, pretože jej túžbou bolo proces odložiť. „Ak bude súdený, tak je mŕtvy“ hovoril Danton. Zákonodarný výbor, poverený 16. októbra 1792 pripraviť súd, dlho študoval, akú procedúru použiť pri procese s kráľom 7. novembra. Proces s kráľom sa začal 11. decembra 1792 čítaním obžaloby, ktorú pripravil Lindet. Bol to akýsi historický prehľad, ktorom sa osvetľovala obojakosť Ľudovíta XVI. vo všetkých kritických obdobiach revolúcie. Robespierre začiatkom januára 1793 v Liste svojim voličom
(o zvrchovanosti ľudu a o systéme odvolania sa z rozsudku nad Ľudovítom Kapetom):
„Ľud o Ľudovítovi rozhodol už dva razy:
1.keď sa chopil zbraní, aby ho zvrhol z trónu a aby ho vyhnal...
2. keď vám uložil posvätnú úlohu odsúdiť ho príkladným spôsobom pre blaho vlasti
a pre príklad svetu.. Vystavovať štát tomuto nebezpečenstvu
kríze vlády, ktorá sa má zrodiť, v blízkosti nepriateľov, ktorí sa proti nám spolčili, nemôže byť ničím iným ako chcieť nás znovu priviesť ku kráľovstvu anarchiou a nesvárom.“
O rozsudku nad kráľom sa malo rozhodnúť 14. januára 1793. V ten deň Konvent položil tri otázky, na ktoré mali poslanci odpovedať:
„Je Ľudovít Kapet vinný sprisahaním proti verejnej slobode a
úkladmi proti národnej bezpečnosti? Má sa národ vyjadriť
k vynesenému rozsudku? Aký trest sa má Ľudovítovi vymerať?“
Kráľova poprava 21. januára 1793 zapôsobila na krajinu hlbokým dojmom a Európu ohromila. Vykonala sa 21. januára o 11.hodine na Revolučnom námestí za silnej vojenskej asistencie a veľkého zhluku ľudu.