Koniec girondy a vytvorenie
Verejného blaha

Zoči-voči dvojnásobnému nebezpečenstvu, vonkajšiemu i vnútornému, ľudové hnutie si vynútilo prvé opatrenia verejného blaha. Zatiaľ čo sa prejavovala neschopnosť Girondy čeliť nebezpečenstvu, Hora odhodlaná zachrániť revolúciu, postupne prijímala program navrhovaný ľudovými vodcami za svoj. Takto sa napriek Girondy začala už na jar 1793 rodiť revolučná vláda a začal sa prejavovať despotizmus slobody.
Náhle zvraty krízy urýchľovali tlak más a revolučné opatrenia. 10. marca 1793 bol vytvorený revolučný tribunál. V ten istý deň nariadil Konvent napriek Gironde, ktorá spustila krik o diktatúre, vytvorenie výnimočného tribunálu, bez odvolania, ktorý bude súdiť každé kontrarevolučné podujatie, každý útok na slobodu, rovnosť, jednotu, na nedeliteľnosť republiky, na vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť štátu a tiež súdiť všetky sprisahania smerujúce k znovunastoleniu kráľovstva. Konvent si vyhradil právo menovať sudcov, členov poroty a hlavne právo obžaloby. Výbor pre verejné blaho bol vytvorený 5. a 6. apríla 1793 a nahrádzal Výbor pre obranu štátu, vytvorený 1. januára. Výbor pre verejné blaho sa skladal z 9 členov vybraných z Konventu a obnovoval sa každý mesiac. Uznášal sa v tajnosti a bol poverený urýchľovať a dozerať na prácu administratívy, ktorá bola zverená Dočasnej výkonnej rade. V naliehavých prípadoch bol oprávnený robiť opatrenia na obranu štátu, jeho rozhodnutia neodkladne vykonávala Výkonná rada.

Diktatúra verejného blaha

Len čo bola Gironda odstránená, ocitol sa Konvent, ktorý teraz viedla Hora, medzi dvoma ohňami. Zatiaľ čo kontrarevolúcia dostávala nový impulz od federalistickej revolty, ľudové hnutie, vystupňované drahotou, zväčšovalo svoj tlak. Vládna organizácia však nebola schopná zvládnuť situáciu. Danton vo Výbore pre verejné blaho rokoval, miesto aby bojoval. V júni 1793 sa zdalo, že národ sa ide rozpadnúť. Avšak zatiaľ čo Hora váhala, pretože bola v zajatí svojich rozporných tendencií, ľudové masy vedené svojimi potrebami a nenávisťou, vynútili si veľké opatrenia verejného blaha, z ktorých prvým bola všeobecná mobilizácia 23. augusta 1793. Tým viacej sa pociťovala potreba revolučnej vlády, ktorá by usmernila tlak ľudu a súčasne udržala aj spojenie s buržoáziou, ktorá jedine mohla dodať potrebné kádre. Práve na tejto dvojitej spoločenskej základní, na sansculotoch a buržoázií Hory čiže jakobínskej, postupne sa od júla až do decembra 1793 organizovala revolučná vláda. Jej vodcovia chceli zachovať revolučnú jednotu bývalého tretieho stavu t.j. národnú jednotu.

Hora, umiernení a sansculoti

Hora zvíťazila nad Girondou vďaka parížskym sansculotom, avšak nechcela ustúpiť ich nátlaku. V týždňoch nasledujúcich po udalostiach z 2.júla stála pred problémom, ako zabrzdiť ľudové hnutie a nevyvolať reakciu, ktorá by osožila Gironde. Hora skutočne v záujme toho, aby pripútala k sebe časť buržoázie, ktorá v konflikte s girondinmi zachovala neutralitu, zamýšľala podporovať bohatých a umiernených. Vôbec nemali v pláne realizovať celý politický a sociálny program, ktorý navrhovali vodcovia ľudu z Povstaleckého výboru 31. mája: zatknúť girondinov, ale aj vyhnať z Konventu všetkých apelantov, vytvoriť revolučnú platenú armádu, ktorá by bola poverená zatýkaním podozrivých osôb a zásobovaním Paríža, stanoviť maximálne ceny obilia a rozšíriť stanovenie pevných cien na všetky články dennej potreby, očistu armády a administratívy tým, že by sa odvolali všetci šľachtici...Hora sa usilovala upokojiť buržoáziu tým, že zavrhla teror, chránila vlastníctvo a udržiavala ľudové hnutie v úzkych medziach. Bola to ťažko realizovateľná rovnováha, ktorú zničilo júlové zostrenie krízy.