Organizovanie jakobínskej diktatúry
verejného blaha

Vláda, ktorá bola vyhlásená za revolučnú až do uzavretia mieru, sa postupne organizovala. Všetko jej úsilie sa zameriavalo na víťazstvo na hraniciach a na rozdrvenie vnútornej kontrarevolúcie. Na politickom poli snahy Výboru pre verejné blaho smerovali k usmerneniu represálií, k udržaniu teroru v rámci zákona a ku kontrolu ľudového hnutia. Avšak tlak požiadaviek sa udržal, hlavne vo veci politických a hospodárskych represálií. Opatrenia, prijaté v septembri, v niečom sansculotom vyhoveli, ale ich neodzbrojili. Vplyv sanculotov vyvrcholil v októbri a v novembri 1793. Vtedy sa však už prejavovala vôľa vlády vymedziť ľudovému hnutiu úzke hranice a udržať ho v nich. Náhle však vypukla dekristianizácia a znovu rozpútala ľudové hnutie. Výbor pre verejné blaho sa ju usiloval zabrzdiť, a tým zdôraznil svoj rozchod so sansculotmi.

Teror

Teror, ktorý bol zorganizovaný v septembri 1793, bol v skutočnosti zavedený až v októbri pod nátlakom ľudového hnutia. Z 260 osôb, ktoré boli do septembra predvedené pred revolučný tribunál, bolo odsúdených 66. Víťazstvom sansculotizmu sa začalo nové obdobie v dejinách revolučného tribunálu. V októbri sa začali veľké politické procesy. 3 októbra boli na základe Amarovej zprávy postavení pred revolučný tribunál girondini. Proces sa začal 24. októbra, zahynuli 31. októbra. V departementoch bol teror úmerný vážnosti vzbury a temperamentu vyslaných poverencov. Kraje, ktoré nezasiahla občianska vojna, prevažne teror nepoznali, aspoň až do konca r. 1793. V Normandii federalistická vzbura zlyhala. V západných departementoch zúrila vendejská revolta t.j. päťčlenné vojenské komisie fungovali v krajských mestách Rennes, Tours, Angers a Nantes a odsudzovali na smrť na základe číreho zistenia totožnosti vzbúrencov, ktorí bolí pristihnutí so zbraňou v ruke.
Teror, ktorý bol hlavne politický, nadobudol často logikou vecí sociálny charakter, pretože vyslaní poverenci sa mohli opierať iba o sansculotskú masu a o jakobínske kádre. Veľa vyslaných poverencov, ktorí mali riadiť hlavne všeobecnú mobilizáciu, pridŕžalo sa opatrení, nevyhnutných pre národnú obranu a vnútornú bezpečnosť. Iní zas dávali svojej revolučnej činnosti výrazný sociálny zmysel tým, že zdaňovalo boháčov, organizovali revolučné armády, vytvárali dielne a chudobince a prísne uplatňovali zákon o maximálnych cenách. Priam také jasné boli aj hospodárske črty teroru. V Paríži Komúna kontrolovala rozdeľovanie potravín, hlavne tým, že zaviedla prídelové lístky na chlieb. Komisárov odbočiek na boj proti špekulácií splnomocnila k domovým prehliadkam a usilovala sa represívnymi opatreniami dodržať pevné ceny. V celom okolí Paríža v produkčných oblastiach sa pohybovali oddiely revolučnej armády, ustanovenej dekrétom z 9.septembra 1793 a zorganizovanej začiatkom októbra. Roľníci vydávali svoje obilie. Vládne úrady sa však pridŕžali platného zákonodarstva proti špekulácii a odmietali ustúpiť nátlaku parížskych odbočiek. 23. októbra 1793 odbočky márne žiadali od Konventu vytvoriť špeciálnu porotu proti špekulantom, ktorá by sa vybrala spomedzi chudobných občanov. V departementoch si uplatňovanie maximálnych cien vyžadovalo zvýšenú tvrdosť. Teror sa o uplatňovanie zákona postaral čírou hrozbou, ani jeden trest smrti nebol vynesený z čisto hospodárskych príčin. Väčšina napodobila Paríž tým, že zaviedla prídely chleba, pričom často šli až tak ďaleko, že dali pekárne pod správu mestských rád. Výboru pre verejné blaho, aby skoordinoval obeh tovarov a podnietil výrobu, vytvoril 22.októbra 1793 zásobovaciu komisiu, ktorú obdaril najrozsiahlejšou právomocou a ktorá mala moc nad výrobu, obchodom a dopravou. Celý hospodársky život národa prešiel pod kontrolu výboru, donucovacia moc, ktorou disponovali jeho zástupcovia a vyslaní poverenci, mu umožnila vnútiť riadené hospodárstvo výrobcom a obchodníkom, ktorí ho odmietali.