Po opustení Liptovského Hrádku viedli nemeckí okupanti zdržovací boj v priestore obcí Podtureň a Liptovský Ján. Súčasne úderná skupina 3. čs. brigády prenikla v tuhých bojoch na západ a oslobodila ob-ce Liptovský Jamník, Jakubovany, Liptovský Ondrej a Konskú. Dňa 1. februára 1945 vyrazili jednotky 3. čs. brigády do ďalšieho útoku na západ a oslobodili Veternú Porubu a obec Žiar v údolí Smrečianky. Na druhý deň začali jednotky 3. čs. brigády po krátkej delostreleckej príprave útok z priestoru Žiar na západ smerom na Jalovec. Keď dosiahli chrbát výšiny nad touto obcou, prekvapila ich prudká delostrelecká a mínometná paľba nepriateľa, doplnená hustou paľbou peších zbraní. Brigáda utrpela citeľné straty a mu-sela sa stiahnuť späť do východiskového postavenia. Ani 2. februára trikrát opakovaný útok smerom na Jalovec nebol úspešnejší. Na tieto urputné boje si spomína Július Kováč, priamy účastník bojov o Liptov-ský Mikuláš, takto:

Veliteľom 3. čs. brigády bol generál Karel Klapálek - hrdina ČSSR. Možno to bolo moje vojnové šťastie, že mňa, nenápadného slovenského chlapca-vojaka, si vybral za svojho osobného ochrancu - príkazníka. Doprevádzal som ho od Dukly až po obec Žiar, kde bol môj dobrý starký ranený. Hoci generál Klapálek mal už vtedy vyše 50-ky, obdivoval som jeho čulosť, sviežosť a odvahu. Rád si pohovoril i s obyčajnými, radovými vojakmi. Ku svojim podriadeným bol síce prísny, ale spravodlivý. Keď išiel na obchôdzku do prvej línie, jeho ordonanc musel vždy zabaliť na cestu takú istú stravu a toľko fajčiva pre seba ako pre neho. Po príchode našej 3. čs. brigády do obce Žiar Nemci vediac, že sme unavení pochodmi a ťažkou cestou, nedopriali nám odpočinku. Asi o 23. hodine podnikli protiútok. Najprv to bol delostrelecký prepad v trvaní 15 - 20 minút, potom začala streľba z pechotných zbraní. Našich vojakov nepriateľský útok pre-kvapil, ani sami velitelia ho nečakali. V našej jednotke nastala menšia panika, a veru vojaci, odvyknutí od takej paľby (od Stropkova len postupovali), začali utekať hore obcou. Vďaka ráznemu zákroku našich ve-liteľov, ktorí začali vojakov utišovať s rozkazmi: „Stoj, neutekaj, treba strieľať!“ sme naďalej ostali v obci Žiar v obrannom postavení. Tu sa mi v mysli vynára postava nášho veliteľa brigády gen. Klapálka ako s bakuľou v ruke zasahoval proti ustupujúcim našim vojakom. Bolo to pred budovou ľudovej školy v Žiari, keď v nočných hodinách vybehol na ulicu, zamiešal sa medzi vojakov a možno niektorého svojou bakuľou aj pretiahol cez kríže. V tú noc veru mnohí naši vojaci do bieleho dňa oka nezažmúrili.

Na druhý deň (3. februára) gen. Klapálka zranila do hlavy črepina z míny, ktorá preletela cez povalu miestnosti školy v Žiari. Do bojov o Liptovský Mikuláš už nezasiahol a velenie 3. čs. brigády prevzal ve-liteľ štábu mjr. Jaroslav Selner. Ešte toho dňa samopalné jednotky 3. čs. brigády dobyli obec Smrečany, jednotky 1. čs. brigády v súčinnosti so sovietskymi jednotkami obsadili Okoličné a na ľavom brehu Váhu Závažnú Porubu. Ďalšie pokusy preniknúť na západ od údolia Smrečianky a do Liptovského Mikuláša stroskotali na silnej obrane nepriateľa. O tejto obrane nám priamy účastník bojov o Liptovský Mikuláš, plk. Ján Iľanovský, povedal: Spočiatku sme ani my nevedeli, prečo práve pri Liptovskom Mikuláši vybu-dovali Nemci takú silnú obranu. Veď Liptovský Mikuláš nebol zvlášť dôležitým politickým alebo hospodárskym strediskom. Až neskoršie vysvitlo, že si fašisti chcú takto kryť ústupové cesty z Maďarska a z Poľska. Fašisti k obrane Liptovského Mikuláša nasadili čerstvé, dobre vyzbrojené a kvalitne vycviče-né jednotky. Pre obranu tu využili ideálny terén - plošinový chrbát, tiahnúci sa naprieč Liptovskou kotlinou od úpätia Liptovských Tatier smerom na juh, zakončený výšinou Háj nad Liptovským Mikulá-šom. Tento plošinový chrbát na východe prudko spadal do údolia Smrečianky, kým na západe do údolia Jalovčianky. Fašistická obrana si vytvorila výborné podmienky pre pozorovanie a organizáciu systému palieb delostrelectva a pechoty. Nebolo zriedkavosťou, že pre jeden kanón si nepriateľ vytvoril až 4 pozo-rovateľne, čím dosahoval i s minimom síl maximálne možný účinok paľby. Ďalšou prednosťou fašistickej obrany bol jej systém.