Skladala sa z niekoľko vzájomne nesúvisiacich ohnisiek na privrátených svahoch spomenutej výšiny. Ohniská boli vzdialené od seba 20 - 300 m. Z jednotlivých ohnísk viedli spojovacie zákopy do úkrytov, ktoré boli umiestené za svahom. Prvé obranné postavenie sa tiahlo po východnom ok-raji plošinového chrbta od úpätia Západných Tatier až na kótu Háj. Bolo zosilnené viacerými palebnými valmi. Pred nimi boli nesúvislé drôtené zátarasy a súvislé protipechotné mínové pole, ktoré siahalo až po úpätie Poludnice pri Závažnej Porube. Po oslobodení tu ženisti zneškodnili vyše 30 000 mín. Za Iľano-vom vybudovali oporný bod, z ktorého tromi šesťhlavňovými mínometmi ovládali celý priestor od Závažnej Poruby po Iľanovo. Vďaka výbornému terénu Nemci boli takmer nezraniteľní. Výrazné výšiny Nicovo a Háj boli prispôsobené na kruhovú obranu. Za týmto postavením, pomerne riedko obsadeným, mali fašisti umiestené v tamojších obciach veľmi silné zálohy, ktoré boli pripravené na vykonanie protiú-tokov. Druhé obranné postavenie fašistov bolo rozložené na čiare Jalovec - Bobrovec - kóta Diel, Palúdzka - Iľanovo. Za ním sa tiahlo tretie obranné postavenie na čiare Hájec - kóta Hrádok nad Trnov-com. Pri začatí našej delostreleckej paľby - spravidla na viditeľné zákopy na privrátených svahoch - opustili fašisti túto obranu a stiahli sa do úkrytov na odvrátenom svahu. Po skončení prípravnej paľby, keď sa začal útok našich peších jednotiek, zaujali fašistickí obranci väčšinou bez strát pôvodnú obranu a svojou paľbou spôsobovali našim vojakom ťažké straty.

Prelomiť fašistickú obranu sa československým jednotkám nepodarilo ani 5. a 13. februára. Sotva sa pechota zdvihla zo skrytého východiskového postavenia, už ju fašisti za značných strát pribíjali k zemi. Preto dal veliteľ zboru arm. gen. Ludvík Svoboda zastaviť ďalšiu útočnú činnosť. Československé jed-notky zostali v dotyku s nepriateľom na súvislej 8 km dlhej čiare od Žiaru cez Smrečany, Vitálišovce po Okoličné a nadväzovali na sovietske jednotky pri Závažnej Porube. Od polovice februára až do začiatku marca 1945 neprebiehali v tomto bojovom pásme nijaké väčšie boje. Československé jednotky budovali svoje obranné postavenia a uskutočňovali intenzívny prieskum nepriateľských postavení. Len v druhej polovici februára prieskumné jednotky 1. a 3. čs. brigády vykonali vyše 40 prieskumných akcií, ktoré ma-li upresniť systém nepriateľskej obrany a sily v nej zasadené. Velenie zboru využilo prestávku v bojoch aj na postupné vystriedanie jednotiek prvého sledu a na skvalitnenie bojového výcviku.

Dňa 15. februára 1945 vystriedala 1. čs. brigáda 8. sovietsku streleckú divíziu v priestore Závažnej Poruby. Prvý raz v dejinách bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR bránil náš vojak pásmo frontu bez to-ho, aby sa mohol oprieť na svojich bokoch o mocnú záštitu Sovietskej armády. Vďaka mobilizácii na oslobodenom území Slovenska došlo v tomto období aj k doplneniu početných stavov zboru. Od 15. februára do polovice marca pribudlo 1. čs. armádnemu zboru viac ako 8900 vojakov a dôstojníkov. Z nich bola postavená aj nová - 4. čs. brigáda, sformovaná v Kežmarku pod velením pplk. Č. Slezáka, neskoršie plk. P. Kunu.