Koncom februára bol 1. čs. armádny zbor pripravený na nový útok oslobodiť Liptovský Mikuláš. Podľa nariadenia veliteľa 18. armády gen. A. I. Gastiloviča na tomto útoku sa mala zúčastniť aj 24. so-vietska strelecká divízia gen. A. h. Prochova, ktorá 2. marca vystriedala 1. čs. brigádu v úseku Závažnej Poruby. V pripravovanom útoku mala 24. sov. strel. divízia viesť čelný úder na mesto Liptovský Mikuláš, kým 1. čs. armádny zbor mal útočiť z údolia Smrečianky na Bobrovec a Jalovec a obchvátiť fašistov v meste od severu. Priamy účastník bojov o Liptovský Mikuláš, plk. Nikolaj Tegza si na tieto prípravy tak-to spomína: Ako veliteľa protilietadlovej batérie ma 16. februára zavolali na veliteľstvo delostrelectva 3. čs. brigády do Jakubovian. Dostal som rozkaz presunúť sa s batériou z Okoličného do Žiaru, zaujať pa-lebné postavenie a podporovať 6. prápor škpt. Moravca. Úloha bola veľmi náročná a na presun bolo len pár hodín. V ťažkých zimných podmienkach sme sa pobrali z Okoličného cez Beňadikovú, Liptovský Ondrej a Konskú do Žiaru. Vtedy nám veľmi pomohli obyvatelia Liptovského Ondreja. Keď videli, že sa s autami nikam nedostaneme, zapriahli svoje ťažné voly, po dva páry za každý kanón, a tak sme sa do Žiaru predsa len dostali. Zakopať kanóny a vybudovať úkryty v zamrznutej zemi nebolo ľahké, ale do 3. marca bol útok pripravený. Jeho začiatok oznámila prudká delostrelecká príprava na celom fronte.

A skutočne! V skorých ranných hodinách 3. marca 1945 vyrazili československé a sovietske jednotky do útoku. Vojská 1. a 3. čs. brigády prelomili predný okraj nepriateľskej obrany, rýchlo ovládli výšinu Trstenský diel západne od Smrečian a oslobodili obec Trstené so severnou časťou Bobrovca. Na tom úto-ku sa zúčastnila aj 1. rota samostatného práporu lyžiarov-automatčíkov pod velením por. Michala Kováča z Važca. Ten hneď na začiatku útoku utrpel ťažké zranenie nárazom na protipechotnú mínu a bol z ďal-ších bojov vyradený. V poludňajších hodinách sa jednotky 1. čs. brigády zmocnili ešte výšiny Dubovec severne od Ondrašovej a prápor škpt. Čeřenského po ťažkých bojoch v súčinnosti so sovietskymi jednot-kami obsadil i veľmi dôležitý oporný bod - výšinu Háj. O úpornosti bojov o Háj svedčí fakt, že spomínaný prápor útočil na výšinu 17-krát a že v priebehu niekoľkých dní štyrikrát zmenila svojho maji-teľa.

Časť jednotiek 3. čs. brigády síce prenikla do priestoru východne od obce Jalovec, ale ich ďalší pos-tup zastavili bočné paľby nepriateľa. Podobne bol zastavený aj útok 1. práporu 4. čs. brigády, postupujúci na ľavom brehu Váhu na obec Iľanovo. Najvýznamnejší úspech 3. marca zaznamenali vojaci 24. soviet-skej streleckej divízie, ktorí po prudkom boji oslobodili mesto Liptovský Mikuláš. Boj v meste bol veľmi krutý. Sovietskym vojakom tu pomáhali odbojoví pracovníci. Vyznamenal sa najmä Koloman Petrovič, člen RONV, ktorý v priebehu útoku najprv odmínoval most na Iľanovo, potom chcel odmínovať aj most cez Váh na hlavnej ceste do Palúdzky. Pri odmínovávaní však bol nemeckým guľometníkom zastrelený. Mesto ovládlo nadšenie z oslobodenia. Obyvatelia, ktorí už 4 týždne žili v pivniciach, sa po prvý raz zvítali s oslobodzovacími vojskami. Nikto vtedy ešte netušil, že to nie je definitívne oslobodenie, ale že dôjde ešte k tragédii.

Fašistické jednotky s podporou tankov a samohybných diel v dopoludňajších hodinách tohože dňa prešli severne od Ondrašovej do protiútoku a večer vytlačili našich vojakov z Bobrovca. Na druhý deň nepriateľ vytlačil čs. jednotky i z Trsteného, dobyl výšinu Kamence na JZ od Smrečian a obsadil Zadný háj. Dňa 5. marca uskutočnil nepriateľ 11 protiútokov na rôznych úsekoch frontu. Veľké úsilie vyvinuli nemeckí fašisti na znovudobytie výšiny Háj, ktorú sovietske jednotky úporne bránili, ale po 3 hodinách vyčerpávajúceho boja museli ustúpiť a výšinu znovu obsadili Nemci.