O urputnosti bojov svedčí aj to, že železničná stanica v Liptovskom Mikuláši zmenila 10-krát počas dňa svojho držiteľa. Boj v uliciach mesta pokračoval od domu k domu. Keďže vo-jenské jednotky strácali v boji svojich veliteľov, znižovala sa ich bojaschopnosť, chýbali velitelia rôt, čiat i strelci ku guľometom. Väčšinu čs. jednotiek tvorili nováčikovia, ktorí zasiahli prvýkrát do bojov na fronte 6. marca, nevedeli riadne zaobchádzať so zbraňami a trpeli pocitom strachu. Vojaci boli hladní, vyčerpaní, zmorení únavou a oddychovali len postojačky. Skúsených bojovníkov, ostrieľaných v bojoch na Dukle, zostala len hŕstka a tí bojovali proti presile hitlerovcov s bezpríkladnou odvahou. Chrbtovou kosťou obrany mesta ostávali naše protitankové kanóny ráže 76 mm. Rozmiestnené medzi domami presne zasahovali svoje ciele a boli pre fašistov postrachom. Keďže čs. vojenským jednotkám hrozilo obkľúčenie z juhu i zo severu, bol dňa 11. marca 1945 vo večerných hodinách vydaný rozkaz opustiť mesto. 1. čs. brigáda sa stiahla do pôvodného obranného postavenia na čiare Vitálišovce Okoličné. Ani protiútok 3. čs. brigády, ktorý mal zmeniť bezvýchodiskovú situáciu v meste, nebol úspešný.

Boje čs. vojenských jednotiek od 3. do 11. marca 1945 patrili k doteraz najkrvavejším bojom. Za de-väť dní a nocí podnikol nepriateľ 64 protiútokov. V týchto bojoch bolo vyradených 2000 československých bojovníkov, z toho takmer dve tretiny z 1. čs. brigády. Strata Liptovského Mikuláša bola však vážnym vojenským i politickým neúspechom a jeho znovudobytie sa stalo vecou cti všetkých československých vojakov.

V polovici marca vypracoval štáb 1. čs. armádneho zboru v ZSSR plán nového útoku na prielom ob-rany fašistov pri Liptovskom Mikuláši, na ktorom sa mala zúčastniť už aj 4. čs. brigáda. Časť jej jednotiek už predtým zaujala obranu a útočila južne od rieky Váh v priestore Závažnej Poruby. Hlavný úder našich jednotiek sa mal viest znova severne od mesta, teda v smere Smrečany - Trsten-ský diel - Bobrovec, kóta Háj nad Bobrovcom - na kótu Háje nad Bobrovčekom s cieľom ovládnuť dominujúce výšiny a preniknúť až na hlavnú cestu z Liptovského Mikuláša do Ružomberka. Jednotky pred mestom mali rozvíjať iba klamnú bojovú činnosť a pútať pozornosť fašistických jednotiek. Rozhodnutie prelomiť obranu fašistov na pomerne úzkom úseku frontu - sotva 3 km širokom - malo vytvoriť v smere hlavného úderu (na styku 3. a 1. čs. brigády) dostatočnú hustotu bojových síl a prostriedkov. Aby sa vyu-žil moment prekvapenia, velenie zboru rozhodlo vykonať útok pred svitaním a bez delostreleckej prípravy.