Aby plánovaný útok bol úspešnejší, bolo potrebné likvidovať výhodné fašistické pozorovatelne, u-miestené jednak na dominujúcich vrcholoch južných svahov Západných Tatier, jednak na severných svahoch Nízkych Tatier, z ktorých bol ďaleký výhľad na celé považské bojisko. Preto 21. marca 1945 vy-slal mjr. Chrastina prepadovú skupinu 40 dobrovoľníkov - lyžiarov-automatčíkov z 1. roty, ktorá zlikvidovala fašistickú pozorovatelňu na Poludnici a ukoristila rôzny špeciálny materiál (rádiostanice, ďa-lekohľady, zbrane, muníciu, trhaviny), pričom zajala 7 nemeckých vojakov a dôstojníka. Druhú fašistickú pozorovatelňu na kóte 1119 m sa už nepodarilo zneškodniť.

Prípravy k rozhodnému útoku na oslobodenie Liptovského Mikuláša sa skončili 29. marca 1945. V noci na 30. marca zaujali československé jednotky východiskové postavenie na útok a o 4. hodine ráno vyrazili do boja. Smelý rozhodný útok prebiehal v ranných hodinách úspešne. Prápory 3. čs. brigády oslobodili Jalovec a hnali nepriateľa popod vŕšky ďalej na západ. Zlikvidovali obranu na kóte Háje nad Bobrovčekom. Pred večerom prešli do obrany a pripravovali sa na útok na druhý deň. Aj útok 1. čs. bri-gády sa zo začiatku rozvíjal úspešne, brigáda sa zmocnila obce Trstené a severnej časti Bobrovca.

Už v prvý deň bojov prešli fašisti do silných protiútokov najmä proti ľavému krídlu 1. čs. brigády, ktorú zatlačili späť do východiskového postavenia. Aj jednotky 4. čs. brigády, pod velením plk. P. Kunu, útočiace z Okoličného čelne na Liptovský Mikuláš, boli zastavené. Na poludnie 30. marca sa pokúšal ne-priateľ zastaviť aj 3. čs. brigádu, ktorej úspešný postup vytváral pre neho nebezpečnú situáciu. Všetky protiútoky fašistov boli však odrazené.

Ústupom jednotiek 1. čs. brigády z Bobrovca a Trsteného sa obnažil ľavý bok 3. čs. brigády. Hrozilo jej, že bude vystavená sústredeným útokom fašistov v priestore Jalovec. Prípadnou stratou Jalovca dostali by sa jednotky 3. čs. brigády do obkľúčenia a hrozilo by im zničenie. Na obranu obce Jalovec, na ktorú sa Nemci chystali zaútočiť, sa podarilo pomocou volských poťahov v blatistom teréne prisunúť 2 batérie protitankových diel kalibru 76 mm a 3 batérie mínometov kalibru 120 mm. Východne od obce zaujala pa-lebné postavenie aj čata 122 mm húfnic na priamu streľbu proti fašistickej bojovej technike. Boj o Jalovec sa rozpútal 31. marca po 17. hodine. Obec najskôr pokryli fašisti silnou delostreleckou paľbou, potom vyrazili samohybné delá podporované paľbou protitankových a protilietadlových diel a napokon pechota. Niektorých našich vojakov zachvátila panika a dali sa na útek. Kritickú situáciu zachránili proti-tankoví delostrelci 4. delostreleckého pluku škpt. Hlavatého, ktorí zachovali pokoj a za dobre zamaskovanými delami presnou paľbou na účinnú vzdialenosť 700 m zničili nemeckú bojovú techniku. Posledné dve fašistické samohybné delá s pechotou, ktorá utrpela od našich mínometníkov ťažké straty, sa dali na ústup. Aj ďalšie protiútoky fašistov, podniknuté 1. a 2. apríla proti severnej časti útočného vý-bežku 3. čs. brigády, boli odrazené. Jednotky tejto brigády postúpili ďalej a oslobodili Vyšné a Nižné Matiašovce, čím hrozilo fašistickým jednotkám obkľúčenie. Preto sa fašisti rozhodli opustiť svoje dote-rajšie postavenie a zaujať nové obranné pozície bližšie k Ružomberku, čo prezrádzali aj časté výbuchy pri ničení mostov a koľajníc v údolí Váhu.