V noci z 3. na 4. apríla na rozkaz veliteľa 18. armády sa znova prisunula na front k Liptovskému Mi-kulášu sovietska 24. strelecká divízia, ktorá spolu so 4. čs. brigádou vyrazila pod velením plk. P. Kunu 4. apríla v ranných hodinách do posledného útoku na mesto. Po krátkych bojoch s ustupujúcimi fašistickými jednotkami 586. pešieho pluku prelomili fašistickú obranu severne i južne od rieky Váh. Okolo 6. hodiny ráno jednotky 4. čs. brigády spolu so sovietskymi jednotkami oslobodili Liptovský Mikuláš a jednotky 1. čs. brigády obce Bobrovec a Ráztoky. 3. čs. brigáda prekonala odpor krycích fašistických jednotiek a oslobodila Pavlovu Ves, Liptovský Trnovec, Parížovce, Liptovskú Maru a Vlašky. Obce na pravej strane Váhu oslobodili jednotky 4. čs. brigády, ktoré so sovietskymi jednotkami rýchlo postupovali pri prenasle-dovaní nepriateľa smerom na Ružomberok.

V ten istý deň sovietske vojská oslobodili hlavné mesto Slovenska Bratislavu a v Košiciach sa vytvo-rila prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorá nasledujúci deň vyhlásila svoj vládny program. Keďže generál L. Svoboda sa stal ministrom národnej obrany, za veliteľa 1. čs. armádneho zbo-ru bol menovaný generál K. Klapálek a jeho zástupcom generál Satorie.

V ranných hodinách 5. apríla pokračovala 1. čs. brigáda pod velením J. Satorisa v prenasledovaní nepriateľa v smere Kalameny - Turík. Jednotky 3. čs. brigády oslobodili Bešeňovú, Liptovskú Teplú a Liskovú. Na prenasledovanie nepriateľa sa pripojila aj 4. čs. brigáda, ktorá vystriedala v priestore Ivach-novej, Nižných a Vyšných Sliačov sovietsku 24. streleckú divíziu a postupovala južne od Váhu smerom na Ružomberok, ktorý ešte v ten istý deň oslobodili.

Po oslobodení Ružomberka pokračovali jednotky 3. čs. brigády v prenasledovaní nepriateľa, ktorý ničil pri ústupe na západ cesty, mosty, železničnú trať a vytváral prekážky, zátarasy a záseky. Ráno 6. ap-ríla 1945 zlikvidovali nepriateľskú obranu v priestore Gombáša (dnes Hubovej) a Švošova, oslobodili Ľubochňu, Rojkov, Stankovany a dosiahli sútoku rozvodnenej Oravy s Váhom, kde fašisti zničili obidva mosty. Fašisti zaujali vopred vybudované obranné postavenie na vrcholoch Veľkej Fatry. Oporné body im tvorili okolité výšiny a Ľubochnianske sedlo, ktorým prechádzala najvýhodnejšia cesta cez hrebeň Veľkej Fatry do Krpelian. Na ľavé krídlo postupu z Ľubochnianskej doliny smerom na kótu Kľak bola zasadená 4. čs. brigáda. S neoceniteľnou pomocou miestneho obyvateľstva ako sprievodcov vnikali jed-notky 4. čs. brigády do boku a tyla oporných bodov nepriateľa a s využitím momentu prekvapenia ho ničili. Ešte toho dňa jednotky 4. čs. brigády zlikvidovali odpor fašistov na vrchole Magury a na Kľaku a časť brigády prenikla až na západné svahy Veľkej Fatry. Prechodom československých jednotiek cez Veľkú Fatru a dobytím Kraľovian sa skončili oslobodzovacie boje o Liptov.

Jednotky 1. československého armádneho zboru v ZSSR postupovali potom ďalej na západ a oslobo-dzovali obce a mestečká v Turci. Po bojoch v Malej Fatre a v Strečnianskom priesmyku pokračovali v oslobodzovaní ďalších miest a obcí až do Vsetína na Morave. Tu ich zastihla 9. mája bezpodmienečná kapitulácia fašistického Nemecka a tak tí, čo prežili, dočkali sa vytúženého konca vojny.