Útok zblízka
Aby mohli obliehatelia začať útok, museli sa priblížiť sa k hradbám, čo bolo veľmi nebezpečné. Obrancovia hádzali na útočníkov kamene, liali na nich cez otvory v hradbových nadstavcoch vriacu vodu, strieľali na nich z lukov. Obliehatelia preto používali štíty z mohutných trámov, na ktorých boli kolesá. Tieto vozidlá nazývali korytnačka, lebo boli veľmi pomalé a tvarom pripomínali korytnačí pancier. Pre ich, kradmý pohyb sa im vravelo aj mačka. Pod takouto ochranou mohli obliehatelia zaútočiť na múry či bránu hradu baranidlom, mohutnou drevenou kladou, ktorá bola často zavesená na trámoch korytnačky a ktorú vojaci rozkolísali proti obrannému valu nepriateľa. Útočníci, ktorí postupovali pod ochranou korytnačky, používali aj mohutné klady s bodákom. Klady vbíjali do omietky a uvoľňovali z hradieb kamene. Pomocou krompáčov a páčidiel zase vysekávali z muriva maltu. Obliehatelia preliezali múry po rebríkoch. Kryla ich pri tom paľba lukostrelcov. Na obrancov sa sypali šípy, takže nemohli rebríky odstrkovať. Lukostrelcov často chránili veľké mobilné štíty. Obliehatelia si nezriedka stavali pohyblivé drevené obliehacie veže, takzvané zvonice. Z nich mohli ich lukostrelci strieľať na obrancov z úrovne hradieb alebo aj zhora. Zvonice mali niekoľko poschodí a na vrchole padací mostík. Ak sa útočníkom podarilo priblížiť zvonicu tesne k hradbám, mohli z nej dobyť hradby.

Podkopanie a výbušniny
Ak nebol hrad obohnaný vodnou priekopou alebo postavený na skale, mohli útočníci vykopať pod hradbami otvor. Podkopaný úsek vystužili drevenými podperami a pod nimi založili oheň. Keď podpery prehoreli, hradby sa zrútili. V 15. storočí začali obliehatelia používať strelný prach a delá. Dlho však výbušniny a strelne zbrane neboli oveľa účinnejšie než staré bojové stroje a neohrozovali ani tak obrancov hradu, ako skôr mužov ktorí s nimi manipulovali. Čoskoro sa začal používať strelný prach v petardách, menších železných hrncoch, naplnených výbušninou, ktoré obliehatelia buď ručne vrhali na nepriateľa, alebo ich pripevňovali zvonka na bránu či iné slabé miesto obrany s úsilím vytvoriť otvor, cez ktorý by do hradu vtrhli. Neraz sa však bojovník, ktorý petardu zapálil, nedostal včas do bezpečia.