referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Melánia
Štvrtok, 30. júna 2022
Dejiny judaizmu
Dátum pridania: 13.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: music
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 003
Referát vhodný pre: Iné (napr. kurzy) Počet A4: 23.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 39m 30s
Pomalé čítanie: 59m 15s
 

Navrat Zidov do povodnej vlasti je poznaceny sustavnymi vojnami s okolitymi kmenmi a narodmi, Zidia vsak uhajili svoju vlast a upevnili si svoje postavenie. Biblicka historia tychto cias zdoraznuje, ze ohrozenie naroda malo dva aspekty, fyzicky a mravny. Okolite narody, hlavne susedny Kanancania boli mravne aj kulturne zaostali, prinasali svojim bozstvam ludske obete a holdovali surovym obycajom. Z tohoto dovodu pozadovali veduce osobnosti zidovskeho naroda, zidovski proroci, uzavrety narodny a nabozensky zivot. Ako uz bolo spomenute, nebolo v tom case rozdielu medzi nabozenskym a narodnym aspektom Zidovstva, oba splyvali. Statna forma v tychto casoch mala velmi volnu strukturu. O dolezitych otazkach sa rozhodovalo kolektivne, pripadne sa akceptovala mienka ludi s prirodzenou autoritou. Tato forma "vlady" jestvovala aj v casoch, ked v okolitych statoch "fungovali" kralovske dynastie. Zidia si zvolili kralovsku formu vlady ovela neskor. Prvym izraelskym kralom sa stal biblicky Saul (1020 - 1004 pred o. l.), ktory vynikol v boji s Filistincami. Nasledoval ho popularny David (1004 - 965), najvyznamnejsi kral zidovskej historie. Za jeho panovania dosiahlo kralovstvo vrchol moci. Po nom nastupil jeho syn Salamun (967 - 928). Snazil sa zmiernit protiklady medzi kocovnym hospodarstvom na juhu a stabilnym polnohospodarstvom na severe. Na vzostup moci susednych statov, hlavne egyptskej velmoci reagoval Salamun sikovnou zahranicnou politikou. Nabozensky zivot upevnil vystavbou centralneho kultoveho miesta Zidovstva, jeruzalemskeho chramu na hore Sion. Salamunovo meno sa v dejinach spaja s mudrostou a rozhladenostou. Napriek predvidavej politike Salamuna sa jeho nastupcom nepodarilo udrzat jednotu kralovstva. Doslo k rozstipeniu na severnu cast (Izrael) s hlavnym mestom Samariou a juznu cast (Judea) s hlavnym mestom Jeruzalemom. Rozstiepenie bolo vyvolane rastucim vplyvom susednych velmoci Egypta a Asyrie medzi ktorymi sa nachadzalo uzemie obyvane Zidmi. Severne kralovstvo zaniklo roku 722 pred o. l. po trojrocnom obliehani Samarie Asyrcanmi a tym sa zaroven konci stopa desiatich izraelskych kmenov, ktorych osud sa stal v minulosti predmetom mnohych uvah. Po case etnicky splynuli s Asyrcanmi. V juznom kralovstve, Judei ostal cely kmen Juda a vacsina prislusnikov kmena Levi. Doba medzi zanikom Izraela a neskorsim zanikom Judei je poznamenana posobenim prorokov, vysoko nadpriemernych jedincov, ktori tvoria neopakovatelnu sucast zidovskych aj svetovych dejin. Proroci dvihali svoj hlas a nemilosrdne karhali vladnuce vrstvy aj prosty lud za porusovanie Zakona.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.