Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Dejiny judaizmu
Dátum pridania: | 13.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | music | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 003 | |
Referát vhodný pre: | Iné (napr. kurzy) | Počet A4: | 23.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 39m 30s |
Pomalé čítanie: | 59m 15s |
Snad nikde inde v dejinach neboli vypovedane tak tvrde a kriticke slova, aj ked spojene s porozumenim, na adresu vlastneho naroda. Proroci boli pozehnanim naroda, jeho skutocnou inteligenciou, dusili pychu namyslenych, verejne karhali nespravodlivost a v dobach zufalstva ozivovali nadej. Tak napriklad v najhorsich casoch obliehania Jeruzalema kupil prorok Jeremias dedicnu vinicu svojho pribuzneho za normalnu cenu a demonstroval tak svoju doveru v buducnost. Judea jestvovala este poldruha storocia po zaniku Izraela. Zaznamenani su pocetni krali z roznych dynastii. Jej zanik suvisi s mocenskym bojom medzi Egyptom a Asyriou. Spociatku sa dostala krajina do mocenskej sfery Egypta, neskorsie ju dobyl Asyrsky kral Nabuchodonozor (597 pred o. l.) a odvliekol cast obyvatelov do hlavneho mesta rise, Babylonu. Druhy vpad toho isteho panovnika o 11 rokov neskorsie znamenal zanik statu aj znicenie hlavneho mesta Jeruzalemu. Salamunov chram bol zniceny a jeho poklady vyrabovane 9. dna mesiaca Av roku 586 pred pociatkom letopoctu. Skoro cele obyvatelstvo, ktore prezilo vojnu a obliehanie bolo odvlecene do babylonskeho zajatia, ostala len cast vidieckeho obyvatelstva. Este po pade Jeruzalema tlela v prorokovi Jeremiasovi nadej na znovuvystavbu krajiny, ktorej spravou bol povereny Nabuchodonozorov poverenec Gedalja. Gedalja sa snazil previest pozemkovu reformu v prospech rolnikov obrabajucich podu, ale jeho politika bola obmedzena uzkym priestorom medzi obhajobou narodnych zaujmov a kolaboraciou. Napokon bol zavrazdeny fanatikom s menom Izmael ben Netanja, ktory pochadzal z kralovskej rodiny. Tym sa znicili posledne moznosti na obnovu mieroveho zivota. Zo strachu pred odvetou Asyrcanov za Gedaljovo zavrazdenie usla skupina obyvatelov do Egypta. Zobrali so sebou, pravdepodobne nasilim aj proroka Jeremiasa, kde sa nam jeho stopy stracaju [34]. Tragediu Gedaljovej smrti si Zidia kazdorocne pripominaju postom, ktory pripada na prvy den po Ros Hasana (3. Tisri). Zborenim chramu a odvlecenim podstatnej casti obyvatelstva sa zacina nova perioda zidovskych dejin. Charakterizuje ju posuv kultury, tradicie a nabozenstva z vonkajsich (statnych) na vnutorne (duchovne) formy. Nestalo sa to automaticky ani lahko. Nabozenstvo, ktore sa opieralo o presne stanoveny kult a obrady v chrame muselo zaniknut alebo transformovat svoje vonkajsie formy. Ze k tejto transformacii doslo, je zasluha knazov a prorokov. Dokazali zachovat a rozvijat podstatne formy Judaizmu napriek zniceniu narodne - nabozenskeho statu. Inak povedane, zidovsky stat bol zniceny, ale tradicie, kultura a nabozensky zivot sa konal nezmensenou intenzitou. Miesto chramu vznikli synagogy, miesto prinasania obeti sa modlilo. V synagogach sa miesto obeti kladli na stol zvitky Tory. Zacalo sa masove studium Zakona a polozil sa tak zaklad tradicie studia, ktora je ziva do dnesnych dni. Pocas babylonskeho zajatia zila vacsina odvlecenych Zidov v malo obyvanych oblastiach. Mali za ulohu ozivit hospodarstvo. Druha cast bola usadena v hlavnom meste, tam sa uplatnili prevazne kvalifikovani remeselnici pracujuci na reprezentacnych stavbach. Zidovske obyvatelstvo povazovalo spociatku svoje postavenie za docasne, cakali na porazku asyrskej rise a svoj navrat do Jeruzalema.