Najstarsie dejiny Zidovskeho naroda su popisane v Tore a dalsich biblickych knihach. Z hladiska historickeho je potrebne konstatovat, ze medzi popismi historickych dejov v Biblii a historiou, pripadne archeologiou nie je zasadny spor. Naopak, velakrat sa zdoraznilo, ze mnohe archeologicke objavy su "prekvapujucim" potvrdenim biblickych textov. Biblicky styl pisania je velmi osobitny, jeho sucastou su popisy tazko zlucitelne s ateistickym a racionalistickym myslenim mnohych ludi. Pokusime sa preto eliminovat tieto popisy a strucne popisat dejiny zidovskeho naroda. Za pociatok zidovskych dejin mozeme zvolit dobu asi 1700 az 2000 rokov pred pociatkom obcianskeho letopoctu, v ktorej zil Abraham, zakladatel a patriarcha Zidovstva. (Rodokmen patriarchov je v kapitole Zaklady Judaizmu.) Abraham a jeho nasledovnici vytrvale, priam tvrdosijne hlasali a dodnes hlasaju ideu jedineho a nepoznatelneho Boha, Tvorcu sveta aj cloveka. Mozeme ich povazovat za prvych monoteistov. Biblia popisuje Abrahama a jeho potomkov ako kocovnikov putujucich spolu so svojimi stadami dobytka pustou. Do oblasti Palestiny prenikli od juhu a superili o vladu nad tymto uzemim s mnohymi inymi narodmi. Tato perioda, v ktorej Abrahamovi potomci viac alebo menej uspesne obhajili svoje uzemie trvala niekolko sto rokov. Potom sa v dosledku hladu presunuli do Egypta. Vladcovia Egypta, faraoni ich spociatku nechali usadit sa v oblasti Gosenu, kde Izraeliti zili separovane od Egyptanov. Tento stav sa vsak po niekolkych generaciach zmenil a egyptski panovnici nutili Izraelitov pracovat na stavbach a pri vyrobe tehal. Ich polozenie sa tak zhorsilo, ze sa rozhodli vratit do svojej starej vlasti. Navrat sa udial pod vedenim Mojzisa asi 1300 rokov pred o. l. Celkova doba pobytu v Egypte bola 430 rokov a po ich uplynuti sa z maleho poctu Izraelcanov stal skutocny narod. Seria priaznivych okolnosti podmienila uspesny odchod z Egypta a utuzila pocit narodnej spolupatricnosti Zidov, ktori sa dostali do povodnej vlasti nepriamo, po dlhom putovani cez pust. Mojzis stojaci na cele ludu pocas celeho putovania na pusti bol a je najvacsou postavou zidovskych dejin. Z hladiska ludskeho bol osamely, co podciarkuje aj jeho smrt a do dnesnych dni nezname miesto jeho hrobu. Pocas svojho 120-rocneho zivota posobil ako osloboditel, zakonodarca a vychovavatel. Roky, ktore Izraelcania stravili s Mojzisom na pusti boli skolou naroda, jednou z mnohych, ktore historia dala Zidom, ale tou najdolezitejsou. Su to zaroven roky v ktorych zidovsky narod prijal svoj moralny kodex. Tradicia popisuje tuto udalost, ako zjavenie na hore Sinaj spojene s prijatim mravnych zakonov, ktorych strucnym zhrnutim je Desatoro prikazani. Tento kodex ostal v platnosti pocas jestvovania celych dejin az do dnesnych dni a stal sa zakladom etiky ludstva.