Politické, ekonomické a kultúrno-spoločenské dôsledky teroristických útokov
Náhly a prekvapivý útok teroristov na ciele v Spojených štátoch amerických ponoril na niekoľko mesiacov svet do strachu a obáv. Už si nikto nemohol byť ničím istý, stať sa môže čokoľvek. Američania boli náhle olúpení o falošný pocit bezpečia a nedotknuteľnosti svojej krajiny. Zakúsili pravý teror, dokonca vo svojej dosiaľ najtragickejšej podobe. Ciele, ktoré sa teroristom podarilo zničiť alebo zasiahnuť, neboli vôbec vybrané náhodne. Svetové obchodné centrum sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia na večnej panoráme Manhattanu, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA. Pentagon ako sídlo Ministerstva obrany USA, a tým ako hlavné veliteľstvo ozbrojených síl, pôsobilo a pôsobí i naďalej ako symbol vojenskej sily krajiny, ktorú radikálni islamskí teroristi z duše nenávidia tak, ako i Izrael. Je veľmi pravdepodobné, že lietadlo letu č. 93 malo zasiahnuť tretí dominantný sektor americkej spoločnosti. Po úderoch na ekonomický a vojenský sektor, sa hlásil ako strategický cieľ práve sektor politický. Už len špekuláciami dostaneme odpoveď, do akej miery prispeli k záchrane politických objektov a najmä ľudí v nich či v okolí (Biely dom, Kapitol a pod.) samotní pasažieri, ktorí sa voči štyrom únoscom postavili, a do akej miery americké vojenské letectvo, ktoré malo lietadlo ako vražednú zbraň zostreliť. Každopádne teroristický útok, ktorého katastrofálny obraz doslova obletel celý svet, si odniesol do histórie nezvratný podiel na rozsiahlych dôsledkoch, a to v takmer každej oblasti ľudského života. Útoky spojili rivalov, ovplyvnili počínanie politikov, zasiahli do štátnych rozpočtov, zanechali ťažké stopy v ekonomike USA i sveta, určili smerovanie dejín na najbližšie roky, naplnili zmyslom Severoatlantickú alianciu, inšpirovali mnohých umelcov, stvorili nové počítačové hry, ukázali ľuďom sveta, čo to znamená pravý a skutočný terorizmus. Nuž, najhlbšie a zároveň najbrutálnejšie zasiahli samotné rodiny, blízkych a priateľov tisícok mŕtvych, ktoré si krutým a obzvlášť násilným spôsobom vynútili. Po celom civilizovanom svete sa začali prijímať výrazné opatrenia, ktoré mali obmedziť priestor pre teroristov. Zasadali rôzne branno-bezpečnostné výbory a porady vlád jednotlivých krajín. Výsledkom tohto úsilia na medzinárodnej scéne bol vznik veľkého napätia a obáv. Vlády štátov sa nebránili využívať pri boji s terorizmom aj svoje armády. Útoky mali najvýraznejší dopad na bezpečnostný status, prirodzene, v Spojených štátoch. Administratíva am. prezidenta Georga W. Busha, ktorý nastúpil do úradu iba v januári 2001, prijala rozsiahly systém opatrení a bezpečnostných obmedzení. Uviedla do praxe 5-člennú stupnicu, podľa ktorej občania USA boli informovaní o aktuálnom stave ohrozenia. USA postupne zavádzali čoraz viac obmedzení najmä v styku so zahraničnými návštevníkmi. Začala považovať za nutné brať na letiskách odtlačky prstov, fotiť si prichádzajúcich turistov a pod. V nadväznosti na vojny v Afganistane a v Iraku sa USA začali čoraz viac barikádovať a protiteroristické opatrenia naberali viac a viac na svojom význame a na svojej moci ovplyvňovať a zasahovať častokrát veľmi nepríjemne do životov mnohých ľudí, nevynímajúc samotných Američanov. Bushova administratíva zriadila tiež Department pre vnútornú bezpečnosť, Centrum zhromažďovania údajov o hrozbe, Centrum pre skríning terorizmu a Správu pre bezpečnosť v doprave. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) začal považovať boj s terorizmom za najvyššiu prioritu, rozšíril úderné skupiny a tiež sa pokúša zdokonaliť komunikáciu so CIA. Ústredná spravodajská služba (CIA) obnovila viaceré tajné operácie a zamerala sa na výučbu cudzích jazykov.