Ekonomický dopad
teroristických útokov na ciele v USA bol už v prvých dňoch zrejmý. Analytici sa však zhodujú v tom, že útoky nemohli výrazne zasiahnuť ekonomiku Spojených štátov, v ktorých pracuje množstvo peňazí v objeme 5 až 10 biliárd amerických dolárov, pretože toto hospodárstvo je priveľmi diverzifikované a decentralizované, aby rana na jednom poli jej pôsobnosti odhalila jej slabosť. Touto slabosťou a zároveň najmocnejšou silou americkej ekonomiky je vôľa a záujmy rádového spotrebiteľa, ktoré sa útokmi príliš nenarušili. Podľa štúdií napriek tomu, že 70% Američanov po 11. septembri očakávalo a predpokladalo, že by sa v krátkej či strednodobej budúcnosti mohol veľký teroristický čin zopakovať, 56% si myslelo, že ich krajina je na správnej ceste a 52% k tomu pridalo aj presvedčenie, že finančná situácia ich rodín sa v roku 2002 zlepší. Negatívny ekonomický dopad je predovšetkým v podobe rýchlejšie rastúcej ceny ropy na svetových trhoch, obrovské straty na príjmoch amerických leteckých spoločností, kolaps cestovného ruchu v Európe zo strachu cestovať lietadlom a neuveriteľne vysoký a rokmi rastúci deficit štátneho rozpočtu USA, ktorý vytvára priestor pre masívnu infláciu, a tým aj postupný pád hodnoty dolára voči euru v priebehu roka 2002 a 2003, a tiež podporujúci recesiu národného hospodárstva stúpajúcou nezamestnanosťou. V roku 2001 prišlo o prácu vyše 1 milión Američanov, pričom množstvo vytvorených pracovných príležitostí túto hranicu ani zďaleka neprekročilo. V decembri 2001 dosiahla nezamestnanosť až hodnotu 5,8%, čo je najviac za ostatných 6 rokov. Rozpočet Bushovej administratívy sa rozhodol venovať 15 miliárd USD na domáce bezpečnostné programy a Biely dom vyčlenil v rámci svojej fiškálnej politiky pre rok 2002 na bezpečnosť 34 miliárd dolárov. Podľa Ministerstva obrany USA samotné vojenské operácie v Afganistane stáli približne 2,9 miliardy dolárov a 1,8 miliárd stála ochrana amerických miest Národnou gardou počas vojny. Kompenzácia strát amerických leteckých spoločností, ktoré niekoľko dní nemohli lietať, a kompenzácia strát pre rodiny a pozostalých obetí tragédie bola rozvrhnutá vo výške 13,6 miliárd dolárov v rokoch 2001 až 2006. Z prvého balíka peňazí, ktoré Kongres poskytol americkému prezidentovi bezprostredne po 11. septembri pre boj s terorizmom (40 miliárd USD), Biely dom vyčlenil pre obranu 17 miliárd, 11 miliárd pridelil New York City a 10 miliárd sa venovalo domácej bezpečnosti.

Psychologický dopad
teroristických útokov je tiež očividný. Boli vypracované dômyselné štúdiá amerických psychológov, ktorí priznávajú, že Newyorčania podliehajú po septembrových udalostiach roka 2001 dvakrát častejšie depresiám než bežní Američania. U mnohých bol diagnostikovaný posttraumatický stres, ktorý psychológia vo svojej dnešnej podobe spoznala v podstate až ako následok vojny vo Vietname. Podľa hĺbkových štúdií až 13% obyvateľov New York City prežilo v deň tragédie akútnu paniku a záchvat strachu, pocit ohrozenia vlastnej existencie, čo potvrdzuje aj Newyorská akadémia medicíny. 10% obyvateľov v súvislosti s tragédiou pociťovalo depresiu, mnohí trpeli vážnou insomniou.