Stručne o bin Ládinovi a sieti Al-Kájda
Usáma bin Ládin sa narodil ako 17. dieťa z 50 až 53 detí v rodine saudsko-arabského podnikateľa v r. 1957. Jeho otec Mohammed Awad bin Ládin prišiel do kráľovstva dnešnej Saudskej Arábie okolo r. 1930 z Južného Jemenu. Začínal ako robotník v prístave v Jeddah a končil ako bohatý majiteľ najväčšej stavebnej firmy v krajine. Spolupracoval úzko s kráľovskou rodinou Saudov, postavil pre nich luxusné paláce za najnižšie ceny. Matkou Usámu je istá Sýrčanka. Usámovi otec zomrel, keď mal 13. V sedemnástich sa oženil so sýrskym príbuzným dievčaťom. Vyštudoval v Jeddah všemožné školy, takisto i univerzitu. Od r. 1981 pracoval v podstate vo verejnej správe kráľa Abdula-Azíza. Precestoval krajiny Arabskej Peninsuly, Sýriu, Pakistan, Afganistan a Sudán. Po invázii ZSSR do Afganistanu v r. 1979 mal možnosť v Pakistane zhliadnuť mnohých utečencov (spolu utieklo asi 6,2 milióna Afgáncov). Povzbudený myšlienkou džihádu (sv. vojny) sa vrátil do Saudskej Arábie a začal zhromažďovať financie či iné prostriedky pre bojovníkov islamu proti Sovietom. Roku 1982 sa sám do Afganistanu dostal a osobne pomáhal, pričom sa občas zapojil aj do otvoreného boja. V r. 1984 už zakladá akýsi penzión v Pešawáre v Pakistane, ktorý mal zhromažďovať afganských a arabských bojovníkov, je to jeho prvá skúsenosť s vlastnými výcvikovými tábormi. Od r. 1986 začal budovať takéto tábory na afganskom území (spolu 6 stredísk do r. ´88). V r. 1988 vyvinul nové snahy a inicioval spolu s viacerými spolupracovníkmi z Afganistanu založenie lepšej a dokonalejšej organizačnej štruktúry, akejsi teroristickej siete. Nazvali ju al-Kájda (v prepise z arabčiny al-Qa´edah; po slovensky Základňa). Po skončení vojny v r. 1989 sa mohol vrátiť späť do Saudskej Arábie, kde ho zastihla správa o obsadení Kuvajtu irackými vojskami. Vojna v Zálive, ktorá následne vypukla, si vynútila spoluprácu Saudov, pričom bolo umožnené americkým či iným spojeneckým vojskám sídliť a útočiť z územia Arábie, ktoré považuje nielen bin Ládin za pre moslimov posvätné. Začal iniciovať protesty proti „okupácii“ svojej krajiny, ktorá naňho za to zanevrela. Americké vojská na polostrove zostali aj po skončení vojny v r. 1991, čím sa stupňovala jeho nenávisť voči Američanom. Tá rástla aj v dôsledku podpory USA Izraelu v izraelsko-palestínskom konflikte, v ktorom vidí konflikt islamu s „neveriacimi.“ Odišiel zo svojej krajiny do Sudánu a do iných arabských krajín, kde pripravoval teroristické útoky na rôzne americké záujmy. V roku 1996 sa v Kábule ujalo vedenia štátu radikálne hnutie Taliban, a tak sa mohol ukryť opäť za vlajku Afganistanu. Tam budoval Al-Kájdu, jej výcvikové strediská, zhromažďoval majetok a organizoval teroristické akcie. Tam sa tiež rodili myšlienky, nápady a plány pre dosiaľ najkrutejší a najhorší teroristický útok v dejinách. Príčina, ktorá by zastrešovala a ospravedlňovala teroristické útoky na ciele v USA 11. septembra 2001, nejestvuje. Nie je ospravedlnenia pre tento hrubý medzinárodný terorizmus, ktorý pripraví o život tisícky civilistov resp. nevinných ľudí. Takto to cíti bežný „západne“ mysliaci človek. Avšak pre skupinu islamistických radikálnych teroristov z Al-Kájdy či jej podobným organizáciam sa to zdá ako logický krok. Nedá sa jasne bez akejkoľvek dávky určitej vzťahovačnosti povedať, že to zosnovali iba kvôli proizraelskej politike USA a kvôli prítomnosti amerických vojsk v oblasti Arabského polostrova. Takisto nemôžeme povedať, že to urobili iba kvôli čistej nenávisti kvôli úlohe USA ako svetového policajta za Clintonovej éry, či kvôli prepychovému a konzumnému spôsobu života Američanov na úkor chudobných krajín. Odpoveď je rozložená pomerne rovnomerne medzi týmito pre teroristov tŕňami v oku. Teroristi spolupracujúci s bin Ládinom, a bin Ládin najmä sám, sú islamskí radikáli, ktorí si dokázali vysvetliť učenie svojho náboženstva inak než väčšina veriacich moslimov, pričom sú veľmi hlboko presvedčení o svojej pravde. Nemajú problém obetovať život, pretože veria, že budú po smrti bohato odmenení za svoje zásluhy, predovšetkým ak medzi tie zásluhy počítame smrť Američana, ktorý sa previňuje svojou príslušnosťou k národu, ktorého vláda svojou armádou okupuje posvätné miesta islamu a takpovediac vedie „križiacke výpravy proti moslimom“. Teroristi vycvičení v táboroch Al-Kájdy nerozlišujú medzi Američanmi a ich spojencami, medzi moslimskými spolupracovníkmi západného sveta a neveriacimi. Ich nenávisť k USA, ku všetkému americkému, má korene veľmi hlboko v religióznom ponímaní sveta. Dokonca i Saudi ako kolaboranti so Spojenými štátmi sú zradcovia a zaslúžia si smrť. Teroristi vyhlásili vojnu (skrze fatwu v r. 1998; bin Ládin). Chcú rozsievať smrť, chcú likvidovať, pretože podľa nich je ohrozený celý svet moslimov. Cítia sa napadnutí, okupovaní, bin Ládin osobne bol pripravený o priazeň domova, pre neho z nepochopiteľných dôvodov sa jeho domovská krajina obrátila na USA. Preto zatracuje ekonomické, imperialistické a mocenské záujmy USA vo svete a snaží sa ich pôsobnosť narušiť. Najdômyselnejším a najúčinejším zásahom do života USA a ich spojencov sa mohol stať iba veľký, zdrvujúci a prekvapivý útok na domácu pôdu Štátov. Musela to byť katastrofa skutočne veľkých rozmerov s čo najväčším počtom obetí. Mali byť symbolicky zasiahnuté tri strategické sektory vedenia USA – sektor ekonomický (WTC), sektor vojenský (Pentagon) a sektor politický (Biely dom či Kapitol; neúspešne). V tomto zmysle sa teroristom útok vydaril a zámer bol splnený. A tak musíme hľadať príčiny a nie príčinu. Ide tu o nenávisť, o stret dvoch rôznych mentalít. O otvorený konflikt týchto mentalít sa Al-Kájda skutočne aj snaží, lebo iba v tom vidí nádej, že sa veci skutočne pohnú a radikálny islam dosiahne to, čo chce – ohradiť a tým ochrániť islamský svet od okolitého nečistého, kresťanského, konzumného a skazene sekularizovaného sveta. Nuž, a keďže USA a západný svet je odkázaný na ropu z tejto časti sveta ako i na iné komodity, starostlivo si sledujú svoje záujmy, ktoré narážajú na odpor spomínaných radikalistov. A na svete je ďalší začarovaný kruh.