(1.9. 1939 – 2.9. 1945)
Tejto najkrutejšej vojny sa zúčastnilo viac ako tri štvrtiny obyvateľstva sveta. Ľudia boli postihnutý leteckým bombardovaním či taktikou spálenej zeme, boli odvážaný do koncentračných táborov, stali sa obeťami genocídy. Mnohé tieto zločiny zdôvodňovali ich páchatelia teórií rasovej nadradenosti. Na konci vojny bola prvý raz použitá zbraň hromadného ničenia: atómová bomba. Po vojne sa zrodil nový svetový poriadok, ktorý priniesol zánik kolonializmu a značne zosilnela moc Sovietskeho zväzu.

Päť príčin vojny:
1.Prísnosť z Versaillského mieru: Nemci považovali Versaillskú zmluvu za ponižujúcu. Stratili časť svojho územia spolu s kolóniami a ich hospodárstvo sa nadlho nemohlo spamätať z kríze. Pocity frustrácie nahrávali extrémistickým nacionalistom.
2.Antikomunizmus: Západné štáty podcenili nebezpečie extrémizmu. Tolerovali krajine pravicové strany, lebo sa považovali za protiváhu komunizmu.
3.Nároky na územie: Každá z troch mocností Osy Berlín-Rím-Tokio usilovala o získaní nových území: Nemecko v strednej a východnej Európe, Taliansko a Afrike a vo východnom stredomorí, Japonsko v juhovýchodnej Ázií.
4.Nacistická ideológia: Nacisti hlásali rasovú Nadradenosť nemeckého národa, nutnosť získať pre neho „životný priestor“. Miesto medzinárodného práva uznávali holú moc.
5.Neschopnosť medzinárodných organizácií: Spoločnosť národov nezadržala agresori. Západní politici, ktorí si ešte dobre pamätali hrôzu 1. svetovej vojny, sa nepostavili agresorom a zvolili kompromisnú politiku ustupujúcu agresorovi. Podiel na rozpútaní vojny mal aj Stalin, ktorý niekoľko dní pred jej vypuknutím uzavrel s Hitlerom pakt o neútočení.

1.9.1939 bolo Poľsko prepadnuté nemeckými vojskami. Hneď na to 17.9. Poľsko napadol aj Sovietsky zväz. Po víťazstve Nemecka nad Poľskom nasledovala na jar roku 1940 okupácia Dánska, Nórska, Nizozemska, Belgicka a značnej časti Francúzska. Na začiatku roku 1941 potvrdilo nadvládu Nemecka nad Európskym kontinentom dobytie Juhoslávie a Grécka. V júny tohto roku zaútočilo Nemecko na Sovietsky zväz, kde Nemecko porazilo Sovietsky zväz. Cez začiatočné úspechy Nemecka sovietska armáda nekapitulovala. Rozhodujúcim obratom sa stala porážka Nemcov pri Stalingrade v roku 1943. Po neúspešnej ofenzíve pri Kursku toho istého roku stratili nemecké vojská definitívne iniciatívu. V roku 1943 zahájili západní Spojenci protiútok vylodením v Sicílií. Po ňom v roku 1944 nasledovala invázia do Normandie v severnom Francúzsku. Postup Spojencov do Nemecka bol na čas zadržaný len u Arnhemu (september 1944) a v Ardenách. V severnej Afrike Talianske vojská utrpeli veľa ťažkých porážiek. Vo februári 1941 im prišla na pomoc Rommelova armáda. Západný Spojenci porazili Rommela už roku 1942 po víťazstve u Al-Alamejnu a po vylodený na francúzskej severnej Afrike.

Japonsko potrebovalo poraziť USA v Tichomorí skôr, než vojnu rozhodne obrovský priemyslový potenciál USA. Ale po prepadnutí Pearl Harbor (december 1941) Japonci stratili svoje najväčšie materské lietadlové lode pri Midway (jún 1942). V auguste roku 1942 zahájili USA protiofenzívu pri Guadalcanalu (Šalamúnove ostrovy). Zbytky japonského námorníctva boli zničené v bitke pri Leyte v októbri roku 1944. Američanom sa tak otvorila možnosť na samotné Japonsko. Japonci prepadli v rovnakej dobe ako Pearl Harbor európske koloniálne miesta na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii: Hongkong (december 1941), Nizozemskú Východnú Indiu (január 1942), Filipíny (december 1941). Japonsko obsadilo Barmu, ktoré bolo britská kolónia (január-marec 1942), a ohrozovalo Indiu. Definitívny úder dostalo Japonsko v Ázii od Spojencov v Barme, Číne a na Borneu na začiatku roku 1945.