Pribina a Mojmír Pribina, knieža Nitrianske a Mojmír, knieža Moravské sú prvé historicky doložené kniežatá, ktoré stoja pri zrode Veľkomoravskej ríše. Tieto dve historické postavy stáli na čele samostatných hospodárskych a politických jednotiek- kniežatstiev, ktoré sa začali kryštalizovať, ako som už spomínal , na troskách Samovej ríše, v blízkostí riek Moravy a Nitry. Ak sa zamyslíme nad menami týchto kniežat, tak nám je na prvý pohľad jasné, že ide o mená slovanské. Meno Mojmír je odvodené od slova mír- mier, pokoj. O pôvode mena Pribina sa vedú rôzne diskusie, no najpravdepodobnejší je pôvod v slove pribývať, pribúdať. Nech už z akéhokoľvek jazykového základu vysvetľujeme meno Pribinu, jedno je isté, že označuje slovanského muža významného nielen mocou či slávou , ale možno i muža prvého, vodcu, ktorý stal na čele vojenského zoskupenia, krajiny. Z čias Pribinu a Mojmíra máme len veľmi malé množstvo písomných prameňov. Jedným z nich je spis Conversio(O obrátení Bavorov a Korutáncov), ktorý vyšiel z rúk neznámeho autora zo Salzburgu. Tento spis vznikol na objednávku salzburských biskupov a arcibiskupov a vyzdvihuje zásluhy spomínaných cirkevných hodnostárov na pokresťančovaní Slovanov. „V tej dobe vyhnal Mojmír, vojvoda Moravanov nad Dunajom , akéhosi Pribinu a ten prišiel k Ratbodovi“. A na inom mieste, keď už autor vysvetlil celú anabázu zložitého Pribinovho života, vracia sa znovu ku krajine, z ktorej Pribina vyšiel a pripomína, že: „Jemu kedysi vysvätil arcibiskup Adalram na jeho vlastnom majetku za Dunajom kostol, na mieste zvanom Nitrava“(628). Tieto dve málovravné písomné správy stoja na začiatku obdobia, ktoré nazývame veľkomoravské. Autor Convresia napísal , že Pribina mal v Nitre svoj majetok. Nitra bola súčasne centrálnym hradiskom a politickým strediskom kniežacej moci. Svojou polohou je toto miesto priam predurčené na to, aby sa stalo centrom rozsiahleho kraja, prinajmenšom od Dunaja až po pahorky stredoslovenských hôr. Nitra sa po suchu i po vode spájala s centrálnou stredoeurópskou magistrálou , pričom súčasne ležala na spojnici spájajúcej dunajskú cestu s Poľskom, a pritom zabezpečovala spojenie a suchozemskou cestou s Moravou. S Pribinovým menom sa spájajú dva veľké otázniky. Prečo, alebo pre koho dal postaviť kresťanský kostol, keď sám bol ešte pohan? Druhou otázkou sú udalosti, ktoré Pribinu prinútili opustiť panovnícky stolec. O funkcii Pribinovho kostola bolo pochopiteľne vyslovených mnoho dohadov. Pribina sa ukázal ako pokrokový panovník, ktorý mal pochopenie pre novú ideológiu vo svojom formujúcom sa kniežatstve a uvedomoval si potrebu kresťanstva pri ďalšej spolupráci s kresťanskými franskými obchodníkmi, ktorý mali v Nitre svoje sídlo.