Pribina a Mojmír

Pribina a Mojmír Pribina, knieža Nitrianske a Mojmír, knieža Moravské sú prvé historicky doložené kniežatá, ktoré stoja pri zrode Veľkomoravskej ríše. Tieto dve historické postavy stáli na čele samostatných hospodárskych a politických jednotiek- kniežatstiev, ktoré sa začali kryštalizovať, ako som už spomínal , na troskách Samovej ríše, v blízkostí riek Moravy a Nitry. Ak sa zamyslíme nad menami týchto kniežat, tak nám je na prvý pohľad jasné, že ide o mená slovanské. Meno Mojmír je odvodené od slova mír- mier, pokoj. O pôvode mena Pribina sa vedú rôzne diskusie, no najpravdepodobnejší je pôvod v slove pribývať, pribúdať. Nech už z akéhokoľvek jazykového základu vysvetľujeme meno Pribinu, jedno je isté, že označuje slovanského muža významného nielen mocou či slávou , ale možno i muža prvého, vodcu, ktorý stal na čele vojenského zoskupenia, krajiny. Z čias Pribinu a Mojmíra máme len veľmi malé množstvo písomných prameňov. Jedným z nich je spis Conversio(O obrátení Bavorov a Korutáncov), ktorý vyšiel z rúk neznámeho autora zo Salzburgu. Tento spis vznikol na objednávku salzburských biskupov a arcibiskupov a vyzdvihuje zásluhy spomínaných cirkevných hodnostárov na pokresťančovaní Slovanov. „V tej dobe vyhnal Mojmír, vojvoda Moravanov nad Dunajom , akéhosi Pribinu a ten prišiel k Ratbodovi“. A na inom mieste, keď už autor vysvetlil celú anabázu zložitého Pribinovho života, vracia sa znovu ku krajine, z ktorej Pribina vyšiel a pripomína, že: „Jemu kedysi vysvätil arcibiskup Adalram na jeho vlastnom majetku za Dunajom kostol, na mieste zvanom Nitrava“(628). Tieto dve málovravné písomné správy stoja na začiatku obdobia, ktoré nazývame veľkomoravské. Autor Convresia napísal , že Pribina mal v Nitre svoj majetok. Nitra bola súčasne centrálnym hradiskom a politickým strediskom kniežacej moci. Svojou polohou je toto miesto priam predurčené na to, aby sa stalo centrom rozsiahleho kraja, prinajmenšom od Dunaja až po pahorky stredoslovenských hôr. Nitra sa po suchu i po vode spájala s centrálnou stredoeurópskou magistrálou , pričom súčasne ležala na spojnici spájajúcej dunajskú cestu s Poľskom, a pritom zabezpečovala spojenie a suchozemskou cestou s Moravou. S Pribinovým menom sa spájajú dva veľké otázniky. Prečo, alebo pre koho dal postaviť kresťanský kostol, keď sám bol ešte pohan? Druhou otázkou sú udalosti, ktoré Pribinu prinútili opustiť panovnícky stolec. O funkcii Pribinovho kostola bolo pochopiteľne vyslovených mnoho dohadov. Pribina sa ukázal ako pokrokový panovník, ktorý mal pochopenie pre novú ideológiu vo svojom formujúcom sa kniežatstve a uvedomoval si potrebu kresťanstva pri ďalšej spolupráci s kresťanskými franskými obchodníkmi, ktorý mali v Nitre svoje sídlo.

Keďže sa Pribina ťažko podroboval kresťanskej ideológii a jej učeniu, stále ostával v nepriazni franskej moci a cirkvi. A tu sa objavuje na scéne kresťanské knieža Mojmír. A tak to bola pravdepodobne franská moc, ktorá stála v pozadí Mojmírovho útoku a nečinne sa prizerala Pribinovmu pádu. Väčšina historikov sa zhodla, že sa tak stalo okolo roku 833. Príčiny Mojmírovho útoku sú prosté: Získanie susedného územia so všetkým čo s tým súvisí. Mojmír vychádzal zo známej pravdy, že prežiť môžu len veľké kolektívy a politické zoskupenia. O priebehu vojny vieme len veľmi málo. No podľa nálezísk vidno, že veľká dobyvačná vojna vedená nielen v Nitre , ale prakticky po celom území dnešného Slovenska nenechala kameň na kameni. Mojmír po víťaznej vojne rozmiestnil po Pribinovom kniežatstve svoje družiny, ktoré mali pacifikovať krajinu. A čo sa stalo S Pribinom? Spomínal som, že sa uchýlil k správcovi východnej marky Ratbodovi. Ten ho hneď predstavil kráľovi. Nasledoval tradičný, ale pochopiteľne aj povinný krst . Následne Pribina očakával pomoc od Franskej ríše pri návrate na nitriansky kniežací stolec. Opak bol pravdou. Keď Pribina videl , že od Frankov sa pomoci nedočká, začal hľadať spojenectvo u Bulharov a Chorvátov, no nakoniec pochopil ,že samostatnú existenciu mu umožní len spolupráca z Franskou ríšou. Pribina sa musel pokorne vrátiť tam ,odkiaľ pyšne zutekal a podriadiť sa franskej moci. Nakoniec sa Ľudovít Nemec nad jeho smutným osudom zľutoval a daroval mu istú časť územia do prenájmu. „Keď sa však medzitým naskytla akási príležitosť, vtedy na prosbu verných spomínaného kráľa , prepožičal tento Pribinovi ako benefícium istú časť dolnej Panónie okolo rieky, ktorá sa nazýva Sála“. Spomínané územie sa rozprestiera okolo južnej časti jazera Balaton v dnešnom Maďarsku. Pribina pevnosť nazval Blatnohrad, kvôli charakteristickej blatistej a bažinatej pôde. Prvou významnou stavbou v Pribinovej pevnosti bol kostol. Ním sa chcel zavďačiť svojim chlebodarcom, ale v jeho rozhodnutí vidno isté politické poučenie. Samotná vysviacka kostola bola tiež politickým aktom. Na vysviacku pozval Pribina salzburského arcibiskupa Liuprama. Okrem cirkevných hodnostárov pozval aj najvýznamnejších veľmožov svojho kraja. Nakoniec bolo v Blatnohrade vybudovaných 32 kostolov. Táto Pribinova snaha nemohla zostať bez povšimnutia. A tak 12.októbra 848 dostal Pribina od kráľa Blatnohrad do skutočného vlastníctva. O zvyšku Pribinovho života vieme len veľmi málo. Okolo roku 865 Pribina zomiera v bitke s Moravanmi a na trón sa dostáva jeho syn Koceľ. O tom ako si Mojmír počínal v novom štáte nemáme ani najmenšie informácie. Pripojením Nitrianskeho kniežatstva získal moravský štát nielen na rozlohe, ale aj na moci. Obsadením Slovenska získal Mojmír ďalších 19 mocenských centier- hradov a hradísk. Mojmírovmu panovaniu priala aj medzinárodná situácia. Po smrti Ľudovíta Pobožného(840) nastali medzi jeho tromi synmi spory o trón. Pri takýchto vnútorných problémoch neostávalo veľa času starať sa ešte o susedný Veľkomoravský štát. Mojmír sa vyhýbal konfliktom s Franskou ríšou a tá ho súčasne považovala za svojho vazala a jeho územie ako vazalské územie Franskej ríše. A tento fakt sa mu stal aj osudným. Potvrdzujú to aj Fuldské letopisy , ktoré zaznamenávali udalosti vo Východofranskej ríši.“ ...okolo polovice augusta(846)vytiahol s vojskom proti moravským Slovanom, ktorí sa chceli odtrhnúť . Keď tu všetko usporiadal a urovnal podľa svojej vôle ,ustanovil im za vojvodu Rastislava , Mojmírovho synovca. Nevedno či Mojmír zomrel, alebo bol jednoducho zosadený z trónu. Takto nejasne sa končí prvá etapa na veľkomoravskom panovníckom stolci. Mojmírovi patrí veľká vďaka za založenie prvého štátu západných Slovanov, ktorý mal nesmierny význam v ďalšom spoločenskom, kultúrnom a politickom vývoji na našom území. No nech už bolo jeho dielo akékoľvek, Rastislavova vláda ho zatienila a odsunula do ústrania.