Sme rozdielni a predsa rovnakí

Kolískou ľudstva je Afrika, teda súčastný človek sa práve odtiaľ rozšíril do celého sveta. Prečo sa teda tak rozlišujeme? Prvá príčina sú mutácie a zmeny v genetickom materiále. Prejavujú sa ako genetické choroby, ale majú aj pozitívny a neutrálny vplyv. Pravdepodobne v každom z nás je prinajmenšom jedna takáto mutácia. Považujeme to za evolučnú rezervu.

RASIZMUS:
Predchodcom rasizmu je xenofóbia strach pred cudzincami, no dnes je tomu adekvátnejšie slovo myzoxínia nenávisť k cudzincom. Xenofóbia sa vyskytovala najmä u prírodných národov, ktoré získavali obživu poľnohospodárstvom. Keďže pôdu potrebovali, nemohli utekať a preto na cudzincov útočili. Takto väčšinou zomierali cestovatelia. Na svete nie sú dvaja identickí jedinci. Jedným z dôkazov jednotnosti druhu Homo sapiens,  že môžu vznikať a čoraz častejšie vznikajú kríženci medzi príslušníkmi všetkých ľudských skupín. Je to práve rozmanitosť vo vnútri druhu, ktorá je považovaná za príčinu evolučného úspechu. Lebo len človek môže obývať všetky klimatické pásma a osídlil celý obývateľný povrch Zeme.

VÝVOJ:
Po tom, čo sa vetvy smerujúce k súčastnému človeku, vývoj nepokračoval priamočiaro. Stalo sa to asi pred 3 mil. rokov, keď sa objavil Homo habilis (človek zručný).Z neho sa vyvinul Homo erektus (človek vzpriamený). Až po tomto stupni sa začal človek rozširovať na iné kontinenty. Príčiny tohto exodu zrejme nikdy nebudú úplne objasnené. Éra Homo erektus sa skončila pred 350 000 rokmi. Všetky mladšie nálezy sa zaraďujú do druhu Homo sapiens neandertalesis (človek dnešného typu). Predpokladá sa, že aj on pochádza z Afriky.