MIGRÁCIE A MUTÁCIE:
Ľudský druh je charakteristický silným migračným sťahovavým pudom. Ten bol zrejme jednou z príčin šírenia druhu Homo sapiens sapiens už v jeho začiatkoch. K tomu sa pridalo relatívne preľudnenie a keďže lovecké schopnosti boli dosť neefektívne, na jedného človeka bolo potrebných až 25 km štvorcových revíru. Preto keď sa skupina rozrástla nad únosnú mieru, rozdelila sa a časť z nej hľadala nové loviská. V týchto podmienkach sa mohli určité neutrálne mutácie prejaviť ako vhodné na ľahšie prežitie. Začal pôsobiť ďalší faktor- prírodný výber. Pôsobil tak, že nositelia vhodných vlastností mali viac detí. Tí ktorí tieto vlastnosti nemali , postupne zo skupiny mizli práve preto, že mali menej potomstva. Skupiny boli malé takže sa tu uplatňovali aj ďalšie faktory ako génový posun, efekt zakladateľa a imbridíg čiže vpríbuzňovanie. Toto viedlo k tomu, že sa znaky a vlastnosti dominantného jedinca stali vlastníctvom celej skupiny. Tieto vlastnosti sa potom šírili občasným rozpadom izolácie.

Toto sú cesty, ktoré viedli k súčastnej rôznorodosti ľudských skupín. Všetky znaky označované ako rasové, sú iba dôsledkom prispôsobenia sa určitým podmienkam prostredia formujúcim skupinu. Základne delenie ľudstva podľa farby pleti pravidlu o vzťahu množstva ultrafialových lúčov dopadajúcich na danú oblasť a množstva pigmentu. Aj ďalšie charakteristické znaky pre jednotlivé rasy ako farba vlasov, tvar nosa a telesné proporcie sú dôsledkom prispôsobenia sa určitému životnému prostrediu.