Počiatky rasizmu a genetické mutácie v praveku

Sme rozdielni a predsa rovnakí

Kolískou ľudstva je Afrika, teda súčastný človek sa práve odtiaľ rozšíril do celého sveta. Prečo sa teda tak rozlišujeme? Prvá príčina sú mutácie a zmeny v genetickom materiále. Prejavujú sa ako genetické choroby, ale majú aj pozitívny a neutrálny vplyv. Pravdepodobne v každom z nás je prinajmenšom jedna takáto mutácia. Považujeme to za evolučnú rezervu.

RASIZMUS:
Predchodcom rasizmu je xenofóbia strach pred cudzincami, no dnes je tomu adekvátnejšie slovo myzoxínia nenávisť k cudzincom. Xenofóbia sa vyskytovala najmä u prírodných národov, ktoré získavali obživu poľnohospodárstvom. Keďže pôdu potrebovali, nemohli utekať a preto na cudzincov útočili. Takto väčšinou zomierali cestovatelia. Na svete nie sú dvaja identickí jedinci. Jedným z dôkazov jednotnosti druhu Homo sapiens,  že môžu vznikať a čoraz častejšie vznikajú kríženci medzi príslušníkmi všetkých ľudských skupín. Je to práve rozmanitosť vo vnútri druhu, ktorá je považovaná za príčinu evolučného úspechu. Lebo len človek môže obývať všetky klimatické pásma a osídlil celý obývateľný povrch Zeme.

VÝVOJ:
Po tom, čo sa vetvy smerujúce k súčastnému človeku, vývoj nepokračoval priamočiaro. Stalo sa to asi pred 3 mil. rokov, keď sa objavil Homo habilis (človek zručný).Z neho sa vyvinul Homo erektus (človek vzpriamený). Až po tomto stupni sa začal človek rozširovať na iné kontinenty. Príčiny tohto exodu zrejme nikdy nebudú úplne objasnené. Éra Homo erektus sa skončila pred 350 000 rokmi. Všetky mladšie nálezy sa zaraďujú do druhu Homo sapiens neandertalesis (človek dnešného typu). Predpokladá sa, že aj on pochádza z Afriky.

MIGRÁCIE A MUTÁCIE:
Ľudský druh je charakteristický silným migračným sťahovavým pudom. Ten bol zrejme jednou z príčin šírenia druhu Homo sapiens sapiens už v jeho začiatkoch. K tomu sa pridalo relatívne preľudnenie a keďže lovecké schopnosti boli dosť neefektívne, na jedného človeka bolo potrebných až 25 km štvorcových revíru. Preto keď sa skupina rozrástla nad únosnú mieru, rozdelila sa a časť z nej hľadala nové loviská. V týchto podmienkach sa mohli určité neutrálne mutácie prejaviť ako vhodné na ľahšie prežitie. Začal pôsobiť ďalší faktor- prírodný výber. Pôsobil tak, že nositelia vhodných vlastností mali viac detí. Tí ktorí tieto vlastnosti nemali , postupne zo skupiny mizli práve preto, že mali menej potomstva. Skupiny boli malé takže sa tu uplatňovali aj ďalšie faktory ako génový posun, efekt zakladateľa a imbridíg čiže vpríbuzňovanie. Toto viedlo k tomu, že sa znaky a vlastnosti dominantného jedinca stali vlastníctvom celej skupiny. Tieto vlastnosti sa potom šírili občasným rozpadom izolácie.

Toto sú cesty, ktoré viedli k súčastnej rôznorodosti ľudských skupín. Všetky znaky označované ako rasové, sú iba dôsledkom prispôsobenia sa určitým podmienkam prostredia formujúcim skupinu. Základne delenie ľudstva podľa farby pleti pravidlu o vzťahu množstva ultrafialových lúčov dopadajúcich na danú oblasť a množstva pigmentu. Aj ďalšie charakteristické znaky pre jednotlivé rasy ako farba vlasov, tvar nosa a telesné proporcie sú dôsledkom prispôsobenia sa určitému životnému prostrediu.