Smelosť partizánov – ku ktorým sa medzitým pridali aj mnohí Slováci a inonárodní utečenci z nemeckých zajateckých táborov – postupne rástla. Čoskoro sa ich výboje obrátili aj proti predstaviteľom slovenskej vládnej moci. V noci z 27. na 28. augusta zabili poslanca F. Slameňa spolu s ďalšími poprednými občanmi Brezna. Dňa 27. augusta zastavili v Turčianskom Sv. Martine medzinárodný rýchlik, z ktorého vytiahli nemeckú vojensko-diplomatickú misiu (cestujúcu z Bukurešti do Berlína) a ráno 28. augusta ju na dvore martinských kasární postrieľali. Tieto činy mali za následok, že večer dňa 29. augusta 1944 minister národnej obrany generál Čatloš oznámil verejnosti, že slovenská vláda pozvala nemecké vojsko, aby prišlo pomôcť obnoviť na Slovensku poriadok a pokoj.
Partizánskymi akciami vyprovokovaný začiatok povstania zastihol jeho vojenských i politických organizátorov nepripravených. Dve divízie na východnom Slovensku, ktoré mali zohrať kľúčovú úlohu v povstaní, Nemci rýchlym zákrokom odzbrojili. Vojenské vedenie povstania v Banskej Bystrici nemalo dosť skúsenosti zvládnuť situáciu, pred ktorú ho dramatický vývoj udalostí postavil. Mali k dispozícii iba slabé, nepripravené a nedostatočne vyzbrojené vojenské jednotky. Pospolitý ľud bol – podľa svedectiev francúzskeho dôstojníka a vedúceho britskej vojenskej misie – udalosťami prekvapený, prestrašený, staval sa k nim rezignovane a apaticky.
Nemci veľmi rýchlo odhadli schopnosti i možnosti svojho protivníka. Niet pochýb, že by boli mohli zlikvidovať celú záležitosť za nejakých 10-12 dní. Ale Nemci nepokladali za potrebné dokazovať povstalcom svoju vojenskú a strategickú prevahu. Im išlo predovšetkým o zaistenie dopravných spojov od Žiliny k Bratislave a od Žiliny cez Ružomberok a Poprad na východ; o zabezpečenie vojensky dôležitých objektov a tovární, ako zbrojovka v Považskej Bystrici a Dubnici, továrne na výrobu leteckých súčiastok v Nitre a Trenčianskych Biskupiciach; o chemické závody v Bratislave a na západnom Slovensku; o záchranu zásob benzínu v Tvrdošíne a Zemianskych Kostoľanoch a veľkého skladiska zbraní v Poprade. Zo strategickej stránky bolo pre nich najdôležitejšie zaistiť si frontové zátylie, čo dosiahli odzbrojením dvoch slovenských divízií na východnom Slovensku.
Tieto prvotné ciele dosiahli Nemci v priebehu jedného týždňa. Po týchto úspešných opatreniach presunuli svoje jednotky na karpatský front. Povstalecké sily na strednom Slovensku boli efektívne izolované a nijako nemohli ovplyvniť situáciu na východnom fronte. A ako Nemci paralyzovali a izolovali povstalecké oddiely v priebehu jedného týždňa, tak ich aj v priebehu asi jedného týždňa zlikvidovali, keď prišiel vhodný čas. Dňa 18. októbra 1944 začali svoju ofenzívu. Pod jej náporom padali jedno za druhým všetky opevnenia a obranné línie. Tzv. „železný obranný trojuholník“ (Zvolen – Banská Bystrica – Brezno) sa zrútil, ako domček z kariet. Prakticky bez odporu vstúpili Nemci dňa 24. októbra do Brezna, 26. októbra do Zvolena a 27. októbra do Banskej Bystrice.
