Alžbeta Bavorská ( SISI)
(1837-1898)

„Za svätú považoval len vlastnú vôľu a žil len svojím snom, a žiaľ mu bol cennejší ako život.“ Takto sa vyjadrila cisárovná Alžbeta o svojom idole Achillovi. Podobne ako sa videla v Achillovi, takisto sa pokúšala stotožňovať s dušou Heinricha Heineho. Nikdy sa jej to nepodarilo a všetko nešťastie, ktoré sa jej v živote nahromadilo, ju zahaľovalo ako závoj. No táto žena, ktorá sa stala panovníčkou proti svojej vôli, rozvinula v sebe schopnosť unikať do sveta snov, a práve táto schopnosť jej pomohla mnohé prekonať. „Najradšej sa stýkam s ľuďmi nepriamo- vo sne,“ povedala a dodala: „V reálnom živote nemám rada stretnutia, pripadá mi to, akoby sa nám zrazili čelá.“.

Nevdojak sa takto stala symbolom mnohých žien šľachtického či meštianskeho pôvodu, ktoré žili osamote v manželstvách typických pre túto dobu, postavených výlučne na báze zachovania formy a vzájomnej úcty. A možno bola dokonca symbolom mlčiacej väčšiny. Keď vojvodkyňa Ludovika Bavorská roku 1853 odcestovala s oboma dcérami, Helenou a Alžbetou, do Bad Ischlu v očakávaní, že sa Helena zasnúbi s Františkom Jozefom, udalosti už v deň príchodu nabrali osudný spád a Alžbete pridelili miesto po boku cisára. Na jednej strane bola šťastná, na druhej strane sa správala rozpačito a čoskoro začala o svojom osude premýšľať. Celé mesiace mala možnosť zásnuby s bratrancom zrušiť. To však takisto nechcela, lebo jej lichotilo, že ako nevesta najžiadanejšieho mládenca v Európe sa stala stredobodom pozornosti. A tak si iba ťažkala na svoj osud. Cisárovná Alžbeta pochádza tak z matkinej, ako aj z otcovej strany z rodu Wittelsbachovcov, ktorí vládli v Bavorsku od 12.storočia do konca prvej svetovej vojny a počnúc 13.storočím užívali hodnosť falcgrófov (nemeckých ríšskych kniežat) na Rýne. K spoločenským a politickým zvláštnostiam uplynulých storočí patrili spojenia vládnucich kniežacích domov s tými istými rodinami, aby sa prostredníctvom príbuzenských vzťahov zamedzilo predovšetkým vzniku vojenských konfliktov, a tak sa zachovalo či rozšírilo ich mocenské postavenie. Medzi predkami cisára Františka Jozefa a cisárovnej Alžbety sa uzavrelo toľko príbuzenských manželstiev, že boli navzájom viackrát spríbuznení- odhliadnuc od skutočnosti, že ich matky boli sestrami. Cisársky pár genealogicky spája dvadsaťšesť zväzkov medzi Habsburgovcami a Wittelsbachovcami a okolo tridsať medzi Wittelsbachovcami navzájom. U cisárovnej sa k tomu pridružuje dvojitý wittelsbachovský zväzok jej rodičov. Sobáš dvadsaťtriročného rakúskeho cisára Františka Jozefa s iba šestnásťročnou bavorskou princeznou Alžbetou sa stal významnou udalosťou. Oslavy po sobáši vo viedenskom augustínskom kostole trvali celý týždeň. Sobáš neoslavoval iba dvor. Obyvatelia hlavného mesta, ktorí jasali už pri Alžbetinom príchode do Viedne, sa pri tejto príležitosti zabávali na veľkej ľudovej slávnosti v Prátri. Alžbeta, dcéra bavorského vojvodu Maximiliána, bola medzi obyvateľmi veľmi obľúbená a známa pod familiárnym menom Sisi.