Oravský zámok

Prvé doklady o živote v blízkosti Oravského zámku sa nevzťahujú práve na zámocky objekt, ale na hradné skalisko, ktoré sa súčasne spája s najstarším osídlením oravskej doliny. Oravský zámok sa spomína až roku 1267, a to v jednom z listov uhorského kráľa Bela IV., keď hontiansky župan a synovia zvolenského župana ho odovzdali kráľovi za primeranú náhradu v podobe iných majetkov. To značí, že zámok už v tom roku stál a že jeho vznik treba posunúť do dávnejších rokov, ako to udávajú historické pamiatky.

Oravský zámok mal od svojho vzniku dôležité poslanie v najsevernejšej časti Uhorska pre svoju strategickú polohu. Už v 13. storočí Orava zabezpečovala na pohraničnom území obranu krajiny a hrad ako vojenská pevnosť dbal na bezpečnosť hraníc. V týchto časoch bol v rukách zvolenských pánov. Roku 1298 sa Oravský zámok dostáva do obvodu moci Matúša Trenčianskeho. Roku 1314 zastupuje na Oravskom zámku kráľovu osobu povestný magister rytier Donč. V 13. a 14. storočí sa rozprúdil obchod medzi našimi krajinami a Poľskom: začala sa plaviť soľ po rieke Orave z poľskej Wieliczky a vozieval sa aj tovar po cestách z jednej krajiny do druhej. Dobrá poloha zámku, neprístupnosť skaliska a nedobytnosť múrov predurčila zámok stať sa dôležitým obranným miestom.

Po roku 1354, keď bol hradným kastelánom magister Štefan zo Štiavnice, zámok spravovala skupina kastelánov, ktorí sa však dosť často menili. Roku 1420 sa stáva pánom hradu verný stúpenec kráľa Žigmunda, poľský vojvoda Stibor, známy skôr ako Ctibor z Beckova. Keď roku 1440 poľský kráľ Vladislav dal 13 spišských miest krakovskému biskupovi, prichádzajú na Spiš za kapitánov bratia Komorovskovci. Jeden z nich, Peter, sa zdržiaval na Oravskom ako hradný gróf a neskôr ako kastelán. Roku 1444 má už županskú hodnosť a správa sa ako naozajstný pán Oravy.