Indiánom však nebolo územie planín dopriane, kým tráva bude rásť a rieky tiecť. Ich prekliatím sa stalo zlato, ktoré bolo objavené v Kalifornii v roku 1849. Od tejto doby vozili vlaky tisíce prospektorov priamo cez indiánske lovište. Akonáhle prospektori zbadali, že život na tomto území nieje tak nehostinný, ako sa spočiatku zdalo, hrnula sa nová vlna prisťahovalcov. Keď bola americká armáda povolaná, aby chránila pionierov, vznikol nový konflikt- tento krát však so smutným koncom pre Indiánov.

Indiáni boli schopní dlho čeliť zmenám, ktoré prichádzali s bielymi mužmi. Kočovný spôsob života lovcov spravil z Indiánov výborných strelcov a jazdcov na koňoch. Dobre ich vybavil pre partizánsky spôsob boja. Ale nakoniec Indiáni bielym mužom predsa len podľahli. Pravdepodobne najdôležitejšiu úlohu v tom zohralo plošné vyhubenie bizónov- hlavného zdroja obživy. Bieli muži zabíjali bizóny po stovkách len pre ich kožu alebo len pre zábavu. Potom, čo boli bizóny takmer vyhubení, museli sa Indiáni vzdať svojho kočovného spôsobu života a usadiť sa v rezerváciách, zriadených americkou vládou.

Samozrejme, existovali kmene, ktoré sa nedali len tak ľahko. Siuxovia vzdorovali bielym kolonizátorom veľmi húževnato. Na obranu svojich území viedli tri víťazné vojny. Štvrtá vojna začala v okamihu, keď bolo v pohorí Black Hills, v južnej Dakote, objavené zlato. V tejto vojne sa odohrala aj slávna bitka pri Little Big Horn, ktorá generálovi Custerovi a jeho 200mužom priniesla smrť. Vtedy Siuxovia a Čejeni, ktorým velili Sitting Bull (Sediaci Býk) a Crazy Horse (Splašený kôň), porazili armádu generála Custera. Toto víťazstvo však nezmenilo budúcnosť Indiánov. O niekoľko rokov zahynul rukou vraha Sediaci Býk. A to bol koniec indiánskych nádejí. Pôvodné obyvateľstvo Ameriky, kmeň za kmeňom postupne zahnali do rezervácii. Časy tepee, časy rozľahlých voľných priestranstiev a bizónov navždy pominuli. Zatlačení do chudobných krajov boli Indiáni ponechaní napospas biede, analfabetizmu, nezamestnanosti a jej dôsledkom: alkoholizmu a zločinnosti. Pred príchodom Európanov sa počet indiánskeho obyvateľstva v Amerike odhadoval prinajmenšom na tri milióny. V roku 1909 ich narátali už len 220 000. Vyhynuli cele indiánske národy.