V tejto dobe bola väčšina Indiánov násilne vytlačená zo svojich pôvodných lovíšť a odvezená do rezervácie. Podmienky v nich boli veľmi zlé a vyvolali niekoľko povstaní. Posledná iskra nádeje na nový indiánsky odpor zhasla v roku1886, keď náčelník Apačov Geronimo kapituloval. O štyri roky neskôr došlo k bitke pri Wounded Knee. Nebola to bitka v pravom slova zmysle, išlo skôr o krvavý masaker 250tich mužov, žien a detí kmeňa Siuxov. Vojaci boli pôvodne povolaní, aby potlačili nové náboženské praktiky nazývané ako tanec duchov, ktoré Indiáni prevádzali, pretože verili, že ich zbaví bieleho muža a vráti bizóny späť do prérie. Zdá sa však, že vojaci dali prednosť pomste za porážku v bitke pri Little Big Horn.

Morálka Indiánov okradnutých o majetok pomaly klesala. Ich počet sa prudko znížil. Úrady a iné oficiálne miesta sa snažili rozbiť kmeňový život Indiánov. V tejto súvislosti zohralo významnú rolu rozdelenie indiánskej pôdy medzi súkromných vlastníkov. Akékoľvek výhody a zisky si privlastňovali bieli osadníci. V období 1880-1930 prišli Indiáni najrôznejšími spôsobmi o dve tretiny pôdy, ktorá im bola ponechaná.
Indiáni sa stali americkými občanmi v roku1924. Mnohí z nich, keď videli, že pôvodný spôsob života sa nedá obnoviť, sa odsťahovali do miest. Vymenili však iba biedu rezervácií za špinu a núdzu brlohov na predmestiach veľkých miest. Počet Indiánov sa začal zvyšovať až po roku1960, kedy sa podobne ako iné menšiny začali hlásiť o svoje občianske práva. Bez ohľadu na zlé vzdelanie, vysokú nezamestnanosť a prejavy rasovej diskriminácie sa mnoho Indiánov dnes pokúša nájsť svoju vlastnú identitu. Snáď aj vďaka tomu dosiahla populácia Indiánov dva milióny. Tradičná indiánska kultúra ešte prežíva v početných indiánskych rezerváciách. Súčasne ekologické problémy priam volajú po starostlivosti o prírodu, aká bola vlastná Indiánom. Z toho hľadiska sa veru máme čo učiť z ich životných postojov, ktoré odzrkadľujú aj mnohé mýty a legendy, čo nám zanechali.