Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Remeslo a obchod v Spišskej Novej Vsi
Dátum pridania: | 25.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | bliss71 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 203 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 12.2 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 20m 20s |
Pomalé čítanie: | 30m 30s |
Okrem zvonolejárov a kotlárov, ktorých jestvovanie pochádza z 15.storočia a hlboko siaha do 16.storočia, nájdeme v Spišskej Novej Vsi aj delolejárov.
K obrábaniu kovov bolo bezpodmienečne potrebné uhlie. Mnohí banskí podnikatelia pálili uhlie sami, ale boli aj jedinci, ktorých pálenie uhlia bolo výlučne zamestnaním. Uhliari tvorili osobitnú kastu a v listinách sa veľmi často spomínajú.
Okrem uhliarov boli tu aj smoliari, ktorí zbierali v lese zo stromov smolu a vyrábali z nej decht na mazanie vozov. Aj tento, v tom čase dôležitý výrobok, bol z Novej Vsi exportovaný do širokého okolia, zvlášť do Poľska.
Okrem spracovania kovov a uhliarstva boli už od najstarších čias, na území Spišskej Novej Vsi, aj iné odvetvia remesiel. Boli tu kotlári, debnári, košikári, pekári, kožušníci a kuchári. Mlynárstvo tiež prekvitalo. Podľa „saského práva“ mlyn nemohol byť súkromným vlastníctvom. A práve tu v Spišskej Novej Vsi sa stretávame s mlynmi, ktoré sú majetkami rodín. Z toho sa dá usúdiť, že tieto mlyny museli jestvovať ešte pred príchodom kolonizátorov a preto rodiny si ich podľa starého práva uchránili pre seba.
Na potoku Dubnici tkáči mali svoje stavy a „foľuše“, ktoré však boli majetkom mesta. Mesto ich v dobrom stave prepožičalo súkenníkom a títo boli povinní ich, v takom istom dobrom stave, odovzdať mestu. Táto podmienka bola príčinou mnohých ťažkostí a súdnych sporov. Predávať sa mohlo len také súkno, ktoré bolo ocenené, pomerané a opečiatkované mestským senátom. Zvláštnosťou je, že tkáč nemohol sa stať richtárom prv, kým sa nepreukázal, že toto remeslo 14 rokov prevádza. Toto opatrenie malo asi ten zmysel, aby pri oceňovaní a meraní bol spravodlivý a nestranný.
Obuvníci boli zároveň aj garbiari. Ich dielne sa nachádzali v okolí Šestnástky a boli majetkom mesta. Bola to väčšia budova, v ktorej zasadal i mestský senát, lebo protokol z roku 1300 jasne spomína „Garbiarsku komoru“ (Gerb-kammer), kde volili richtára, farára a senátov. Majstri platili prenájom i so svojimi výrobkami. Aj richtár mesta mal vo svojom ročnom plate zabezpečený jeden pár čižiem.
Pivo bolo obľúbeným nápojom, preto pivovarnícke právo udeľovalo tiež mesto, ale len tým domom, ku ktorým prináležalo aj hospodárstvo, lebo pivovarník musel si sám dopestovať na varenie potrebný jačmeň. Chmeľ rozdeľovalo mesto, aby mohlo kontrolovať, kto koľko piva navarí, lebo z navareného množstva boli odvádzané poplatky.
Treba spomenúť i vtáčnikov, ktorí dochovávali spevavých vtákov a predávali ich; mali k tomu zvláštne právo, ktoré im bolo udelené mestským senátom.