Spomedzi živnostníkov azda kováči boli prví, ktorí sa združili do cechu, ktoré boli kráľom Matejom udelené výsady a roku 1436 potvrdené kráľom Žigmundom. Novoveskí ševci prevzali cechové pravidlá z Levoče v roku 1511, ale provincia 13 spišských miest im zakázala spravovať sa v osobitnom cechu a len na zakročenie mesta podarilo sa im konečne, po niekoľkých rokoch, cech definitívne založiť. Krajčíri dostali cechové pravidlá roku 1550 a tie im v nasledujúcom roku kráľ Žigmund potvrdil. Istý Lechner bol chýrnym krajčírskym majstrom; Lubomirský mu daroval titul „dvorný krajčír“. Roku 1589 založili kožušníci cech podľa pravidiel krakovských kožušníkov. Medzi najstaršie cechy patril tiež cech mediarov, ktorý jestvoval už roku 1526. Novoveskí uhliari svojou prácou nadobudli veľký chýr. Žigmund August, poľský kráľ, natoľko bol spokojný s uhliarskou prácou Lukáša Fabera a Víta Boguša, že ich povolal do Poľska, usadil vo Vilne a Faberovi 15. septembra 1555 a Bogušovi 30. augusta 1555 daroval šľachtické právo. Mäsiari utvorili cech roku 1604. Roku 1635 bolo mnoho žalôb poddaných proti mäsiarom, preto mestská rada uzavrela s nimi osobitnú zmluvu, v ktorej sa zaviazali plniť rozličné práce v prospech mesta. Debnári boli až do roku 1603 pričlenení ku košickému debnárskemu cechu, avšak v tom roku obsiahli v Spišskej Novej Vsi zvláštnu česť. V kostole mali osobitnú lavicu a preto boli povinní ročne dať kostolu kruh súkna. Remenári utvorili svoj cech v roku 1635. Čižmári sa združili do cechu roku 1659. Povrazníci zriadili svoj cech v roku 1692. Puškársky cech zmenil svoje pravidlá roku 1963, lebo vystúpili z neho zámočníci a vstúpili ostrožníci. Cech hrnčiarov bol založený roku 1694. Pravidlá pivovarníkov poznáme z roku 1747. Osobitné postavenie mal holič, ktorý pracoval v mestskom kúpeli. Jemu boli zverené aj ránhojičské práce, preto musel mať z toho odboru diplom. Roku 1733 vznikol cech stolárov. Aj tkáči dostali cechové pravidlá roku 1732. Podľa súpisu z roku 1777 bolo v Spišskej Novej Vsi 40 mäsiarskych majstrov, 22 tkáčskych majstrov, 7 stolárov, 20 súkenníkov, 7 zámočníkov ( medzi týchto sa počítal aj ostrožník, hodinár a puškár), 17 kováčov, 34 krajčírov, 53 obuvníkov, 11 remenárov, garbiarov bolo 53, čižmárov tiež 53, debnárov 11, kamenárov 4, okrem týchto 9 gombikárov, mediar, kolesár, hrnčiar. Medzi majstrami boli započítaní aj vidiecki majstri, ktorí boli členmi novoveského cechu.

V druhej polovici 18. storočia sa v meste usadilo mnoho iných majstrov, ktorých živnosť bola tu málo, alebo vôbec nezastúpená. Boli medzi nimi zvlášť mediari, zámočníci, klobučníci, maliari a hrebenári. Posledných bolo v roku 1779 v Spišskej Novej Vsi už toľko, že si založili osobitný hrebenársky cech. V tom istom roku si podali žiadosť o utvorenie cechu aj povrazníci. V tom čase veľmi prekvitalo pestovanie ľanu a jeho domáce spracovanie. Podľa vtedajšieho súpisu bolo v Spišskej Novej Vsi 408 žien a dievčat, ktoré vedeli priasť. Niekoľko obchodníkov sa špecializovalo na obchodovanie s medom. Zaujímavé je, že mestská rada veľmi prísne vystúpila proti šafraníkom a židom, ktorí donášali svoj tovar na trh, ale daň neplatili. So vzrastom obchodu množili sa aj podvody a klamstvá najmä s peniazmi a starými váhami a mierami. Predstavenstvo provincie sa rozhodlo túto neresť potlačiť, preto zvláštna komisia prehliadla domy a všetky staré miery a váhy zhabala a nové opuncovala. V tom čase sa na Spiši užívali tieto druhy peňazí a tieto miery:1 šok = 60 grošov = 27 zlatých v rakúskej hodnote; 1 šok v českej hodnote = 28.80zlatýchrakúskych;1 český groš = 45 grajciarov rakúskych;1 rýnsky zlatý = 1.05 zlatých rakúskych;1 maďarský zlatý = 87.5 grajciarov rakúskych;1 toliar = 2.10zlatých rakúskych. Okrem toho boli ešte v obehu: malý toliar; rýnsky grajciar = 1.75grajciarov rakúskych; rýnsky groš = 5.25 grajciarov rakúskych; mariáš = 29.75 grajciarov rakúskych. Z mier: spišský funt = 21 dkg; spišský metrický cent = 21 kg; budinský funt= 49 dkg; budinský cent = 49 kg; spišský gbol = 60 litrov; spišský rif = 67.3 cm; obyčajný rif = 78 cm