Tri Spôsoby Ako Napísať Slovo „Vôl“

Staroveké civilizácie si pri vynájdení rôznych spôsobov písma počínali veľmi dômyselne. Prvé nápisy boli jednoduché kresby známych predmetov, nazývané piktogrami. Z nich sa s ohľadom na písacie potreby a materiály vyvinuli symboly, ktoré s pôvodnými kresbami nemali často mnoho spoločného.

MEZOPOTÁMIA – Štylizovaná kresba vola sa obrátila naležato zároveň s tým, ako pisári, ktorí otláčali rákos do hliny, zjednodušili kresbu na charakteristické ťahy klínopisu.

EGYPT – Hieroglyfy označujúce „vola“ pozostávajúce z obrázkového znaku a zvukového symbolu ka, zobrazeného dvomi rukami. Od roku 2500 p. n. l. používali pisári k rýchlemu písaniu na papyrus plynulejšie spojované hieroglyfy a hieratické alebo „kňazské“ znaky. Okolo roku 650 p. n. l. sa používalo zjednodušené démotické alebo „ľudové“ písmo.

ČÍNA – Obrázkový symbol pre „vola“ sa používal v dobe vlády dynastie Šang. Po vynájdení písacieho štetčeka sa znak zjednodušil na niekoľko rovných čiar.

Od Obrázkových Znakov k Abecede

Prvé kroky k abecede nastali , keď symboly začali predstavovať nielen jednoduchý predmet, ale aj zvuk predmetu, ktorý znázorňovali. Niekoľko takýchto symbolov použitých zároveň vytvorilo nové slová a z každého symbolu sa vyvinulo jednotlivé písmeno abecedy. Ako sa abecedy postupne líšili od spoločného základu, prvé tri písmená získavali rôzne tvary.

RÍMSKA ABECEDA – Abecedy, ktoré vznikli na Blízkom východe okolo roku 1000 p. n. l. tvorili základ gréckych písmen, z ktorých sa postupne vyvinuli súčasné západné abecedy. Písmená „a“ a „b“ v slove „abeceda“ pochádzajú z prvých dvoch semitských písmen: „alef“, vôl, a „bejt“, dom. Gréci pridali znaky pre samohlásky a ustálili čítanie riadkov zľava doprava.

CYRILIKA –Abeceda zo 43písmen, z ktorých sa vytvorila azbuka používaná v dnešnom Rusku, Bulharsku, Ukrajine a Srbsku, vznikla koncom 9. storočia z gréckej abecedy

ARABSKÁ ABECEDA – Abeceda islamského sveta z 29 spoluhlások a 14 samohlások vznikla z aramejšiny, severo-semitského dialektu a pravdepodobne prvého jazyka evanjelií.

HEBREJČINA – Písmo Starého zákona pozostáva z 22 spoluhlások, ktoré majú svoj pôvod v severosemitskom jazyku, ale nemá žiadne samohlásky. Podobne ako arabčina sa píše sprava doľava.

DEVANAGARÍ – Základné písmo rady indických jazykov vrátane sanskritu pozostáva zo 48 znakov a predpokladá sa, že taktiež pochádza zo semitských jazykov.